Slovensko je menej štedré než Európa (Hospodárske noviny

Porovnávanie sociálnych výdavkov s HDP považujeme za nevhodný ukazovateľ.  Rast slovenského HDP hovorí málo o bohatstve a príjme slovenských domácností, čo je zrejmé väčšine slovenských domácností, vysvetľoval pre Hospodárske noviny dňa 22.11. 2012 Radovan Ďurana z INESS. 

Slovensko je menej štedré než Európa (Hospodárske noviny

Analýza. Výdavky na sociálne benefity má Slovensko jedny z najnižších v OECD.

Penzie pre dôchodcov, dávky pre rodiny či ošetrenie u lekára. Na všetky tieto služby dokopy míňa Slovensko menej než väčšina Európy. Ako totiž ukázala analýza Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, kým okolité štáty nechávajú na platby či služby občanom viac než 20 percent, Slovensko tento rok podlezie 18-percentnú hranicu. Naše výdavky sa tak dostanú najnižšie od predkrízového roku 2008.

Výraznejší rast týchto výdavkov sa zrejme nedá čakať ani v budúcom roku. Spomaľuje sa totiž valorizácia dôchodkov, rovnako sa znižuje aj maximálna hranica pre podporu v nezamestnanosti.

Výdavky rastú

Ako vysvetľuje riaditeľ Inštitútut pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Peter Goliaš, výsledky súvisia s tým, že Slovensko malo od roku 2000 do roku 2010 najrýchlejší rast ekonomiky v Európskej únii.

Rast daňových príjmov a následne aj výdavkov bol pritom pomalší než rast ekonomiky. „Za výpovednejší preto považujem ukazovateľ o absolútnom raste výdavkov, podľa ktorého reálne výdavky do sociálnej sféry po roku 2000 rástli približne rovnako rýchlo ako v priemere za všetky štáty OECD a podstatne rýchlejšie než napríklad v Rakúsku, Česku alebo Maďarsku.“

Oproti predkrízovému roku 2007 tak Slovensku podskočili tieto výdavky podľa OECD o 15 percent, čím sme sa zaradili do prvej desiatky štátov s najvyšším nárastom. Ešte väčší skok sme mali pred dvomi rokmi, a to rovno o pätinu.

Šetriť je kde

Podľa šéfa Inštitútu finančnej politiky Martina Filka je veľkosť verejných výdavkov niekedy lepšie porovnávať cez jednotkové náklady, napríklad cez výdavky na dôchodcu. Objem výdavkov do príslušnej oblasti je totiž podľa neho ovplyvnený napríklad aj počtom dôchodcov či nezamestnaných. „Ako príklad, v sociálnom systéme máme menej dôchodcov a viac nezamestnaných, než v porovnateľných krajinách. No aj pri očistení o počet dôchodcov či nezamestnaných je náš sociálny systém v medzinárodnom porovnaní menej štedrý.“

Pomenovať optimálny stav výdavkov je podľa ekonómov zložité. Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu môže štát rodiny podporovať dávkami, či nižším daňovým zaťažením.

Faktom však je, že Slovensko udržuje podľa Goliaša najmenej od roku 1995 16 až 19 percentný pomer sociálnych výdavkov na HDP. „V uvedenom období však Slovensko ani raz nebolo v rozpočtovom prebytku, naopak, z pohľadu výšky deficitu verejných financií patrí medzi najmenej zodpovedné štáty EÚ.“ Takýto vývoj podľa neho nie je dlhodobo udržateľný, a preto bude nutné buď znížiť verejné výdavky alebo zvýšiť dane.

Efektívnejšie zdravotníctvo

O efektívnosti výdavkov, ktoré plynú do zdravotníctva v súčasnosti pripravuje analýzu podľa Filka aj Inštitút finančnej politiky. Odhady OECD z jari však upozorňovali, že reforma zdravotníctva by nám mohla ušetriť dve miliardy ročne. To je len o niečo menej ako konsolidačné opatrenia kabinetu Roberta Fica. Rovnako však analytici zhodne volajú aj po ďalších možných úsporách – zadresnení sociálnych dávok.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 22.11. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards