Kaník chce minidaň z každej platby kartou, Kažimírovi sa to nezdá (SME)

Podľa Richarda Ďuranu z INESS štát nepotrebuje vyššie príjmy, ale potrebuje sa zbaviť výdavkov, ktoré sú nákladné a neprinášajú hodnotu. Ako uviedol pre denník SME dňa 5.11. 2012, považujeme to tiež za veľkú zbraň v rukách politikov na ďalšie zvyšovanie daní. Ak by sa sadzba tejto dane dvihla o sto percent, dosiahla by 0,2 percenta.

Kaník chce minidaň z každej platby kartou, Kažimírovi sa to nezdá (SME)

Slovensko sa pripojilo k návrhu na zdanenie finančných transakcií. Bežné platby kartou alebo cez internet Kažimírov rezort zdaňovať nechce.

Poslanec Ľudovít Kaník v návrhu programu strany SDKÚ ukázal, kde má štát podľa neho hľadať peniaze, aby sa mohla znížiť daň z príjmov aj DPH.

Kaníkov návrh predpokladá, že občania aj firmy zaplatia z každej bezhotovostnej platby daň vo výške 0,1 percenta.

Daň by sa platila z každej platby kartou v obchode, v reštauráciách, na benzínkach či z prevodov peňazí cez internet banking. Daň by platili aj samotné banky zo sumy, ktorú požičajú alebo si uložia v inej komerčnej či centrálnej banke.

„Pri tejto dani vyberanej zrážkou by sa neriešili daňové priznania ani vratky DPH,“ argumentuje poslanec.

Výnos z navrhovanej dane Kaník odhadol na dve až tri miliardy eur ročne. To má stačiť na to, aby sa sadzba dane z príjmov aj DPH mohla znížiť na 15 percent. Mohol by sa tiež znížiť alebo zrušiť niektorý z odvodov, napríklad zdravotný odvod, hovorí Kaník. O detailoch návrhu chce diskutovať.

Výnos z dane

Objem bezhotovostných obchodov medzi bankami a jej klientmi dosiahol vlani 883 miliárd eur. Obchody, ktoré medzi sebou robia komerčné banky, boli vlani podľa údajov Národnej banky Slovenska vo výške 707 miliárd eur. Ak by sa tieto transakcie zdanili v minulom roku sadzbou 0,1 percenta, štát by získal okolo 1,6 miliardy eur.

Ekonómovia upozorňujú na riziká, ktoré potenciálny výnos znižujú.

„Ak zdaníte bezhotovostné platby, vytvárate tým silnú motiváciu, aby sa robili viac hotovostné transakcie. V krajinách, kde kvitne sivá ekonomika, je to dosť nešikovný návrh,“ myslí si ekonóm Zdeněk Kudrna, ktorý pracuje v Inštitúte pre výskum európskej integrácie na Viedenskej univerzite.

To, že najmä väčšie firmy by sa mohli snažiť o optimalizáciu tým, že by si otvorili účty inde, varujú aj niektorí Kaníkovi stranícki kolegovia. Oficiálne sa k návrhu postavia 17. novembra, kedy strana návrh programu strany predstaví verejnosti.

Kaník návrh obhajuje tým, že transakcie nad päťtisíc eur sa už na Slovensku nemôžu robiť v hotovosti.

„Okrem toho úplne prirodzený vývoj smeruje k bezhotovostným transakciám. S tým, že v obchodoch budú ľudia zrejme platiť viac v hotovosti, návrh počíta,“ hovorí Kaník.

Bruselský návrh

Návrh by neprešiel ani cez ministerstvo financií. O návrhu hovorí, že SDKÚ ním chce zrejme postaviť „náhrobný kameň“ našim verejným financiám. Viac to nevysvetľuje.

„Návrh by spôsobil to, že by ste platili daň aj za to, keď pošlete svoje peniaze z jedného vlastného účtu na svoj druhý účet, ak pošlete vreckové svojim deťom, pri každodenných nákupoch potravín, z platieb splátok hypoték, za energiu, za telefón,“ hovorí však Radko Kuruc z ministerstva.

Kaníkov návrh je širší ako daň z finančných transakcií, o ktorej sa debatuje v Európskej únii. Slovensko patrí medzi desať európskych krajín, ktoré jej zavedenie podporujú.

Brusel ešte pred rokom navrhol, aby sa sadzbou 0,1 percenta zdanili obchody s akciami a dlhopismi, nie však bežné platby.

Rovnako deriváty, napríklad úrokové swapy, by sa zdaňovali sadzbou 0,01 percenta. Zatiaľ nie je jasné, či by táto daň bola príjmom rozpočtu eurozóny, alebo národných rozpočtov.

Banková asociácia výnos z tejto dane odhadla v prípade obchodov bánk na 50 miliónov eur. Ďalších 50 miliónov by odhadom priniesli obchody, ktoré robia dôchodkové spoločnosti či správcovské spoločnosti v treťom pilieri.

„Povedali sme, že nad rámec tejto dane nechceme viac zaťažovať náš finančný sektor. Nevidím ani dôvod na to, aby sme šli v tomto ešte ďalej,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák.

Kto to zaplatí

Šéf Symsite Research Vladimír Dohnal Kaníkovu predstavu v zásade považuje za správny posun od zdaňovania príjmu k spotrebe. Hovorí však, že v konečnom dôsledku by vyššie náklady bánk zaplatili občania vo vyšších úrokoch z úverov.

Štát podľa analytika inštitútu INESS Richarda Ďuranu nepotrebuje vyššie príjmy, ale potrebuje sa zbaviť výdavkov, ktoré sú nákladné a neprinášajú hodnotu.

Považuje to tiež za veľkú zbraň v rukách politikov na ďalšie zvyšovanie daní. Ak by sa sadzba tejto dane dvihla o sto percent, dosiahla by 0,2 percenta.

Marianna Onuferová

SME, 5.11. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards