Peniaze ako zbraň? Keď to rotačky preženú (Hospodárske noviny)

Aj v prípade eura sa môže naplniť ten najhorší scenár, povedal na margo inflácie pre Hospodárske noviny dňa 19.10. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Peniaze ako zbraň? Keď to rotačky preženú (Hospodárske noviny)

Tlačenie peňazí na liečenie krízy je opäť aktuálne. V dejinách sme však na to opakovane doplácali.

Existujú pokušenia staré ako ľudstvo samo. A tiež pokušenia staré ako... peniaze. Keby Desatoro spisovali numizmatici, popredné miesto by zaručene prisúdili prikázaniu: Nebudeš zapínať rotačku zakaždým, keď sa tvoja krajina dostane do ekonomických problémov. Inak povedané: „Milé štáty, buďte zodpovedné a nesnažte sa svoje dlhy riešiť zvýšeným tlačením peňazí. Je to príliš nebezpečné.“

A predsa sa táto téma stáva posledné mesiace opäť aktuálnou: a to aj v súvislosti s Európskou centrálnou bankou, ktorá kvôli záchrane eura rozohráva starú známu „hru“. Ekonómovia sú v hodnotení tohto kroku roztrieštení. „Je to prejav bezmocnosti,“ komentuje Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers. Naopak, prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž to považuje za správne. „Súčasná zadlženosť krajín je taká, že ju ani nemožno riešiť inak.“

Dejiny však svedčia takmer unisono: takéto praktiky zvyknú končievať tragédiou. Už zažili rotačky, chrliace biliónové bankovky, ktoré ľudia o pár dní pálili v peci ako odpad.

V utajení. A s amalgámom

„Riešenie štátnych dlhov prostredníctvom tlačenia peňazí je typické pre tri obdobia v histórii,“ konštatuje Zbyšek Šustek, predseda Slovenskej numizmatickej spoločnosti pri SAV. „Po prvé: pred vojnou a počas vojny, po druhé: po vojne a po tretie: v období zvláštnych vzopätí rôznych špekulatívnych vĺn. Momentálne sa nachádzame v treťom období,“ dodáva.

A keď už hovoríme o histórii „tlačenia“, treba podotknúť, že svojvoľné rozmnožovanie peňazí ľudia vynašli oveľa skôr ako tlačené bankovky (tie sa u nás zjavili až v 17. storočí): „bezbolestné“ zvyšovanie meny sa objavilo už v čase, keď sa platilo výlučne mincami. Fungovalo to jednoducho: keď sa panovník rozhodol, že sa mu aktuálne množstvo grošov máli, nariadil, aby sa do mincí pridávalo čoraz menej vzácneho kovu, čo neraz dospelo len k ich poťahovaniu bezcenným amalgámom. Jeho lesk mal ľudí presvedčiť, že ide skutočne o vzácny peniaz: a devalvácia meny prebiehala v skrytosti až do úplného bankrotu. K takýmto praktikám sa zvykli uchyľovať aj rôzni špekulanti, ktorí razili peniaze v úplnom utajení. „Na našom území sa tým preslávili napríklad Esterházyovci,“ hovorí Ján Hunka, numizmatik z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Hunka však prekvapuje tvrdením, že spočiatku tieto praktiky síce mocní využívali na vlastné obohatenie – králi či šľachta sa k neobmedzenej výrobe peňazí uchyľovali prakticky pri každom vojnovom ťažení – no dosť dlho trvalo, kým spoločnosť pochopila, že takéto riešenia vedú k inflácii. To však neznamená, že začala byť opatrnejšia.

Dvestopercentná inflácia. Denne

Inak by Portál BusinessInsider nemusel uvádzať, že svet dosiaľ stihol zažiť 55 príbehov totálneho znehodnotenia me- ny, ku ktorým podľa historikov dopomohla aj nadpráca rotačiek peňazí. Takéto katastrofy v minulosti dokonca na dlhé obdobia vytláčali peniaze zo scény.

„Napríklad po bankrote v 13. storočí sa na 60 rokov neplatilo mincami, no soľou, nerazeným zlatom či kuními kožušinami,“ približuje Hunka. Neskôr ľudia nemali naturálnu alternatívu: po tom, čo jedna mena „dostala na frak“, nahradila ju iná: akurát jej bolo desaťnásobne či hoci aj biliónnásobne menej.

Obdobie najväčších hyperinflácií však prišlo najmä s 20. storočím. Pri tej najhoršej - v Maďarsku - sa denná inflácia dostala až na úroveň viac než dvesto percent. „S tlačením peňazí mala v minulom storočí skúsenosť prakticky každá európska krajina,“ tvrdí Zbyšek Šustek. Naposledy na to drasticky doplatilo Srbsko počas vojny v 90. rokoch, kde sa vydávali bankovky len na to, aby ľuďom vyplatili dôchodky.

Tlačenie peňazí. Bez záruky

A čo aktuálna situácia? Ekonómovia sa v súvislosti s krokmi ECB zhodujú v jednom: inflácia nás neminie. „Tým, že práve ona je riešením súčasnej krízy, sa netaja ani vlády,“ vraví Pavol Mokoš, maklér spoločnosti Patria Direct. „Inflácia je však vždy riešením mocných voči bezmocným, od ktorých si tí mocní dane vždy vymôžu. Lebo aj inflácia je vlastne forma dane – z toho, že dostanete peniaze priamo na ruku. A musíte ich utratiť, lebo ak tak nespravíte, onedlho ich hodnota klesne,“ komentuje Šustek.

A kto zaručí, že tentoraz nás nepostihne rovnaká hyperinflácia ako desiatky ráz v minulosti? Nikto. „Aj v prípade eura sa môže naplniť ten najhorší scenár,“ tvrdí analytik INESS Juraj Karpiš.

Iveta Grznárová

Hospodárske noviny, 19.10. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards