Prečo dáva Estónsko na frak eurozóne

Vzhľadom na pozadie vážnej ekonomickej krízy v eurozóne je celkom prekvapujúce zistiť, že jeden člen europriestoru vykazuje celkom dobrú ekonomickú výkonnosť. Týmto členom je Estónsko. Čo sa týka takzvaného reálneho hrubého domáceho produktu (HDP), priemerná ročná miera rastu v Estónsku bola v roku 2011 8,4%, oproti priemernému výkonu eurozóny v hodnote 1,5%. V roku 2012 bola do tejto chvíle priemerná ročná miera rastu Estónska na úrovni 2,8% verzus -0,2% v eurozóne

Prečo dáva Estónsko na frak eurozóne
 
Treba si tiež všimnúť, že miera nezamestnanosti v Estónsku ukazuje viditeľné zníženie: poklesla na 5,9% v auguste z januárových 7,6%. Na rozdiel od Estónska sa miera nezamestnanosti v eurozóne vyšplhala v auguste na vysokú úroveň. Potom ako dosiahla v januári 10,8%, vystrelila v auguste na 11,4%.
 
 
Tvrdá očista, t.j. odstránenie rôznych neproduktívnych aktivít je kľúčovým faktorom, ktorý sa nachádza za úspešným estónskym príbehom. Medzi tretím kvartálom 2008 a prvým kvartálom 2011 sa priemerná ročná miera rastu vládnych výdavkov dostala na -7,4%. Stručne: vládne výdavky boli ostro osekané. Týmto sa eliminovali rozličné falošné aktivity, ktoré sa vynorili na pozadí predchádzajúceho uvoľneného vládneho míňania. K tomu je treba pripomenúť, že estónsky vládny dlh ako percento HDP je iba 6% oproti nemeckým 81% či gréckym 165%. 
 
 
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý opäť oživil estónsku ekonomiku, bola znížená ponuka peňazí počas obdobia od mája 2008 do novembra 2009, t.j. počas 19 mesiacov. Neprehliadnuteľný je tiež fakt, že priemer ročnej miery rastu peňažnej zásoby (AMS) počas tohto obdobia bol na -7,9%. Pokles v ponuke peňazí znemožnil transfer reálneho bohatstva z aktivít, ktoré bohatstvo generujú, do tých, ktoré ho netvoria. Týmto sa posilnili tí, ktorí bohatstvo vytvárajú, a oslabili sa aktivity, ktoré bohatstvo netvoria. Kvôli časovému posunu je efekt tohto poklesu v peňažnej ponuke ešte stále v systéme, t.j. tento efekt stále prináša ekonomický osoh.
 
 
Avšak od druhého kvartálu 2011 vláda zmenila svoj postoj a pustila sa do masívneho míňania. Priemer ročnej miery rastu medzi Q2 2011 a Q2 2012 je v pozitívnej hodnote na 11% (porovnajte s -7,4% do Q3 2009 do Q1 2011). Okrem toho ročná miera rastu peňažnej ponuky doteraz ukazovala silný rast. Priemer ročnej miery rastu medzi decembrom 2009 a augustom 2012 bol 8% (dajte do porovnania s -7,9% od mája 2008 do novembra 2009).
 
 
Radšej ako nepovoliť v očistnom procese sa vláda a centrálna banka rozhodli pre zmenu postoja, čím zastavili proces hospodárskeho ozdravovania. Dočasne bude tento zvrat v postoji vlády pravdepodobne fungovať. Povzbudí nárast nových bublinových aktivít a posilní staré bubliny. Čo sa týka reálneho HDP, je celkom pravdepodobné, že pred sebou uvidíme zreteľné posilnenie vďaka momentu hybnosti rastu. Napriek tomu bude ale v istom štádiu citeľné oslabenie tvorcov bohatstva a estónska ekonomika bude trpieť v dôsledku tohto obratu vo fiškálnom a monetárnom postoji.
 
 
Zhrnutie a záver
 
Prípad Estónska ukazuje ako politika, ktorá odstraňuje bublinové aktivity, tvorí základ pre zdravý ekonomický rast.
 
Každý pokus o zmenu striktnejších fiškálnych a monetárnych politík prinesie naspať falošné a neproduktívne aktivity a vedie k ekonomickému ochudobneniu.
 
Nie je možné vytvoriť niečo z ničoho a hocijaký pokus o to je iba ďalšou ekonomickou pohromou.
 

Článok vyšiel dňa 18. októbra na stránkach amerického Mises Institute.
 
Pre INESS preložil Jakub Betinský
 
INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards