Budeme lídrom. V náraste príjmov (Hospodárske noviny)

Podľa prepočtov INESS by pritom štát nemusel ani dlho hľadať, aby našiel voľné milióny. Stačilo by sa bližšie pozrieť na sociálny systém. Podľa návrhu analytikov inštitútu by napríklad štát ušetril stopnutím prídavkov na deti s príjmom nad hranicou 2,4 násobku životného minima, uviedli Hospodárske noviny dňa 16.10. 2012.

Budeme lídrom. V náraste príjmov (Hospodárske noviny)

Vyššie dane a odvody vyšvihnú príjmy krajiny nad 34 percent výkonu ekonomiky.

Vyššie dane a odvody urobia v budúcom roku zo Slovenska rekordéra. V náraste príjmov, ktoré štát vyberie, sa totiž dostaneme podľa Medzinárodného menového fondu na čelo pelotónu rozvinutých krajín sveta. Z tohtoročných vyše 32 percent sa príjmy štátu vyšplhajú o dva percentuálne body vyššie. Prekonáme tak aj Francúzsko, kde socialistická vláda zamierila na bohatých a niektoré firmy, ktoré sa už pripravujú na rok extrémne vysokých daní.

„Neexistuje akademický konsenzus o tom, či sú uspešnejšie konsolidácie, kladúce väčší dôraz na príjmy alebo na výdavky. Podľa najnovšej štúdie MMF sú pre ekonomiku menej škodlivé tie prijmové,“ konštatoval šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko s tým, že najdôležitejším aspektov, ktorý umožňuje na Slovensku urobiť nezanedbateľnú časť konsolidácie na strane príjmov je jeden z najmenších podielov štátu na ekonomike vo vyspelom svete.

Robíme čo robí väčšina

Hoci vyššie príjmy môžu znamenať aj potieranie daňových únikov, väčšina vlád stavila na vyššie sadzby. Podľa analytika NextFinance Martina Prokopa takmer celoeurópsky trend však nie je žiadny argument v prospech vyšších daní. „Nemá cenu sa inšpirovať krajinami, ktoré si vybrali zlú cestu vysokých daní.“

Aj medzi európskymi štátmi sa nájdu výnimky, ktoré očakávajú pokles príjmov. Medzi nimi je napríklad Nemecko, ale aj susedné Poľsko. Takýto pokles však nemusí nevyhnutne spôsobiť politika vlády, ale aj pribrzďujúca ekonomika či nárast šedej ekonomiky.

Okrem toho podľa analytika INESS Radovana Ďuranu netreba zabúdať na fakt, že každý štát má viac či menej odlišnú štruktúru ekonomiky. V praxi sa tak aj podľa nej odvíja, kto a ako platí dane. Príjmová konsolidácia však nesie riziká spomalenia rastu, tvorby pracovných miest.

Vo vzduchu lieta 300 miliónov

Na druhej strane, ako priznáva Prokop, ekonomika trpí aj pri sekaní výdavkov verejného sektora. „Napriek tomu to bude tlačiť na väčšiu efektívnosť verejného sektora. A to je to, čo verejnému sektoru dnes chýba. A svoju neefektívnosť chce liečiť vyššími daňami, čo je dvakrát zle.“

Podľa prepočtov INESS by pritom štát nemusel ani dlho hľadať, aby našiel voľné milióny. Stačilo by sa bližšie pozrieť na sociálny systém. Podľa návrhu analytikov inštitútu by napríklad štát ušetril stopnutím prídavkov na deti s príjmom nad hranicou 2,4 násobku životného minima. Pre rodiny s jedným dieťaťom by to bolo 1 006 eur. Spolu s ďalšími škrtmi v oblasti sociálnej politiky by štát mohol dokopy ušetriť necelých 300 miliónov. Len o trochu viac chce štát vybrať na vyšších daniach od firiem.

Práve na plošnom vyplácaní rôznych dávok štát v minulosti škrtal najmenej. Za roky 2009 až 2012 tak napríklad zosekal platy v štátnej správe, šetrilo sa najmä na kapitálových výdavkoch, sociálne a iné benefity však zostali takmer nedotknuté.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 16.10. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards