Kažimírova poistka môže rýchlo zmiznúť (Hospodárske noviny)

Litva v reakcii na prudký prepad HDP v roku 2008 zvýšila sadzbu korporátnej dane z 15 na 20 percent. Spolu s ostatnými opatreniami to malo priniesť do štátneho rozpočtu 580 miliónov eur. To sa však nestalo. Vládny odhad zvýšených príjmov z výberu daní sa nenaplnil. Výber dane z príjmu právnických osôb dosiahol 59 percent odhadovanej hodnoty, komentoval pre Hospodárske noviny dňa 12.10. 2012 Ján Dinga z INESS.

Kažimírova poistka môže rýchlo zmiznúť (Hospodárske noviny)

Zvýšené daňové sadzby narazia na čierny trh

Varovania, že zvyšovanie daní neprinesie štátu želaný efekt, treba brať naozaj vážne. Tí, čo to podcenili, dopadli zle. Napríklad Litva v reakcii na prudký prepad HDP v roku 2008 zvýšila sadzbu korporátnej dane z 15 na 20 percent, vysvetľuje analytik inštitútu INESS Ján Dinga. Spolu s ostatnými opatreniami to malo priniesť do štátneho rozpočtu 580 miliónov eur. To sa však nestalo. „Vládny odhad zvýšených príjmov z výberu daní sa nenaplnil. Výber dane z príjmu právnických osôb dosiahol 59 percent odhadovanej hodnoty,“ hovorí Dinga. Jedným z dôvodov bol podľa Litovského inštitútu voľného trhu presun firemnej aktivity na čierny trh.

Litovská vláda sa napokon vrátila k 15-percentnej sadzbe.

S vyššími daňami neuspeli ani Francúzi. Tí ešte v ére prezidenta Nicolasa Sarkozyho zaviedli špeciálnu 5-percentnú korporátnu daň pre firmy s vysokým obratom. Očakávaný výnos bol 1,1 miliardy eur. Už v úvode tohto roka však podľa tlačového atašé francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku Didiera Rogasika vláda tento odhad znížila o 200 miliónov eur.

Tieto poklesy, samozrejme, do značnej miery ovplyvnila aj kríza. V nej sa firmám ešte menej chce platiť dane, prípadne nemajú z čoho. No práve to je dôvod, prečo sa zvyšovanie daní môže skončiť fiaskom aj na Slovensku.

Táto hrozba sa týka tiež osobnej dane z príjmu, ktorá bude pre vyššie príjmy 25-percentná. Vysoké platy sú totiž doménou nadnárodných firiem, ktoré môžu svojich manažérov papierovo, či dokonca fyzicky presunúť. Lákadlom môžu byť krajiny s nižšími daňami alebo s väčším trhom typu Česka alebo Poľska.

Exportérom sa bude dariť ešte horšie

Ministerstvo financií ukázalo, že chce vidieť aj za roh a v rozpočte si pre prípad krízy vytvorilo rezervu vyše 300 miliónov eur. No malo by zostať v strehu, lebo táto poistka sa môže veľmi rýchlo stratiť. Stačí ďalší pokles zahraničných objednávok.

Podľa prepočtov HN a kalkulačky ministerstva financií bude treba ďalšie opatrenia už pri nulovom nominálnom raste HDP. Dobrou správou je, že ekonomický sentiment v Nemecku sa v septembri mierne zlepšil. Tou zlou je, že nálada u nášho hlavného obchodného partnera je stále mizerná. Okrem toho, Medzinárodný menový fond v úvode októbra znížil odhad globálneho rastu a zároveň vyzval Európu a Ameriku na riešenie problémov. V opačnom prípade hrozí ešte hlbšia recesia.

Prešľapovanie starého kontinentu obracia pozornosť slovenských firiem na východ. Nie je však isté, či tento smer poskytne dostatočnú náhradu za krívajúce trhy južnej či západnej Európy. Ázijské ekonomiky sa totiž tiež spomaľujú.

Únavu európskeho hospodárstva považujú za hlavné riziko viacerí slovenskí analytici.

„Pri spomalení ekonomiky, s akým zápasí napríklad susedné Česko, by vláde načrtnutá rezerva 300 miliónov eur  nestačila. Bude preto platiť tak, ako aj po minulé roky, že splnenie rozpočtovaného deficitu na úrovni troch percent HDP bude závisieť od akcieschopnosti vlády a jej ochoty šetriť, ak sa situácia v eurozóne zvrtne k horšiemu,“ hodnotí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Nemocnice sa budú ďalej zadlžovať. Bude ich treba dotovať

Treťou mínou, ktorú vláda zametá pod koberec, sú štátne nemocnice. Tie sa podľa analytika inštitútu Health Policy Institute Petra Pažitného neustále zadlžujú. „Podľa našich odhadov nemocnice môžu robiť stratu 10 až 15 miliónov eur mesačne. Pri takomto tempe bude nutné masívne oddlžovanie v roku 2014, možno aj skôr,“ hovorí Pažitný. Len pri spodnej hranici tohto intervalu by za budúci rok vznikol dlh 120 miliónov eur. Vláda pre tento problém zatiaľ nemá účinné riešenie. Minister financií Peter Kažimír síce žiada aj od rezortu zdravotníctva viazanie výdavkov, to však zadlžovanie nemocníc nevyrieši. Ich potreby sú totiž výrazne vyššie, ako možnosti. Prispelo k tomu aj zvýšenie platov lekárov, ktoré vláda nemá pokryté v rozpočte. Aj preto tvoria mzdy niektorých nemocníc až 80 percent celkových nákladov. Nemocnice si na tento stav sťažujú. Optimálne by bolo, keby osobné náklady predstavovali 60 percent celkového rozpočtu, aby mali dosť zdrojov aj na ďalšiu činnosť.

Podľa Pažitného je okrem toho priestor aj na zvýšenie efektivity. „Štát pravidelne každé dva až tri roky oddlžuje nemocnice. Tie to vedia, a preto nemajú motiváciu hospodáriť vyrovnane,“ hovorí. Riešenie vidí Pažitný v transformovaní nemocníc na akciové spoločnosti, čo by ich malo prinútiť zodpovednejšie hospodáriť.

Navrhuje tiež zavedenie takzvaného systému DRG (z angl. Diagnosis-related group), v ktorom výška platieb za výkony závisí od náročnosti prípadu.

Ján Kováč

Hospodárske noviny, 12.10. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards