Rezorty chcú od Kažimíra viac, ako môžu (Hospodárske noviny)

Ako povedal Radovan Ďurana z INESS pre Hospodárske noviny dňa 10.7. 2012, historické príklady ukazujú, že schopnosť verejných inštitúcií prispievať k ekonomickému rastu je limitovaná, ak nie záporná. S istotou však vieme, že regulačné a daňové politiky rast brzdia.

Rezorty chcú od Kažimíra viac, ako môžu (Hospodárske noviny)

Časť ministerstiev už poslalo ministerstvu financií svoje návrhy na priority pre rok 2013.

Ministerstvo financií už má na stole prvé požiadavky ministerstiev na budúci rok. V súčasnosti je však jasné, že veľká časť požiadaviek rezortov vyjde naprázdno. Kým ministerstvo financií bude mať na priority približne 300 miliónov eur, už prvé návrhy sú približne za 210 miliónov eur.

Minister financií Peter Kažimír pre denník SME pripustil, že všeobecnými prioritami sú školstvo, infraštruktúra a znižovanie nezamestnanosti mladých, podrobnosti však tlačové oddelenie Kažimírovho rezortu už spresniť nechcelo. Rokovania totiž ešte stále prebiehajú.

Na povodne aj školy

Svoje očakávania napriek tomu odtajnilo ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia, školstva, hospodárstva a práce.

Peniaze sú podľa nich potrebné napríklad na regionálne či vysoké školy, podporu predaja slovenských výrobkov, ale aj podporu investorov v regionálnom rozvoji.

Podľa hovorcu ministerstva životného prostredia Maroša Stana ide o najnevyhnutnejšie výdavky v rôznych oblastiach. „Sú určené na plnenie programu protipovodňovej ochrany, udržiavanie splavnosti vodných ciest, vytyčovanie plavebnej dráhy, ako aj na inžiniersko-geologický prieskum, monitoring a sanáciu havarijných zosuvov.“

Ministerstvu životného prostredia pritom vlani priklepla na protipovodňové opatrenia viac aj vláda Ivety Radičovej. Vtedy dostalo 15 miliónov eur. Financmajstri pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) na tento rok celkovo na priority vyčlenili takmer 160 miliónov eur, a to okrem envirorezortu aj pre zdravotníctvo, vnútro, obranu a školstvo. Necelú tretinu z peňazí však tvorila rezerva na nepriaznivý ekonomický vývoj.

Kažimír tak bude prerozdeľovať takmer dvojnásobne viac, čo nafúkne potrebu konsolidácie z 1,2 miliardy eur na 1,5 miliardy. Podľa ekonóma SAV Pavla Kárásza sa vláda musí v prvom rade zamerať na znižovanie deficitu, ale aj podporu rastu. Spomedzi navrhovaných priorít musí podľa neho Slovensko čo najskôr robiť niečo so školstvom. „Je alarmujúci pribúdajúci počet mladých bez práce, pričom v niektorých profesiách je nedostatočný počet odborníkov.“

Treba odstraňovať bariéry

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu by sa však vláda mala v prvom rade namiesto cielenej podpory rastu, napríklad cez priority, zamerať skôr na odstraňovanie bariér v súkromnom sektore. „Historické príklady ukazujú, že schopnosť verejných inštitúcií prispievať k ekonomickému rastu je limitovaná, ak nie záporná. S istotou však vieme, že regulačné a daňové politiky rast brzdia.“

Na priority sa totiž vyskladajú napríklad mimoriadnym odvodom regulované podniky, ale aj všetci ostatní podnikatelia cez vyššiu daň z príjmu. Rovnako ich zaplatia vyššími odvodmi a daňami aj lepšie zarábajúci.

Ak by pritom vláda dane znižovala, mohla by podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Tomáša Púchleho jednoducho pohnúť aj s jednou zo svojich základných priorít, a to s nezamestnanosťou mladých. „Nižšie náklady na prácu následne umožnia zamestnávateľom vytvoriť nové pracovné miesta. Pomohlo by to najmä mladým a menej kvalifikovaným ľuďom pri vstupe na trh práce.“

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 10.7. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards