Na boj s dlhmi majú ísť ďalšie stámilióny (Hospodárske noviny)

Rizikom je neschopnosť dlžníka splácať a prípadná strata časti požičaných zdrojov. Pôžičky MMF sú nadradené bežným dlhopisom, aj pôžičkám z ESM, a preto sú o niečo bezpečnejšie, to však neznamená, ze sú 100-percentne bezpečné, povedal na margo eurovalu pre Hospodárske noviny dňa 25.6. 2012 Martin Vlachynský z INESS.

Na boj s dlhmi majú ísť ďalšie stámilióny (Hospodárske noviny)

Viac peňazí do fondu súvisí s lepšou ekonomickou situáciou krajiny a globálnou finančnou krízou.

Slovenský vklad v Medzinárodnom menovom fonde sa výrazne zvýši. Vláda by mala do konca júna schváliť zvýšenie objemu kvót v MMF v prepočte o takmer 693 miliónov eur. Náš celkový podiel vo fonde tak narastie na približne 1,21 miliardy eur. „Navýšenie členskej kvóty odzrkadľuje hospodársky rast krajiny, prispeje k posilneniu pozície SR v MMF,“ odporúča materiál ministerstva financií a Národnej banky Slovenska určený vláde. Rezort aj banka preto odporúča zvýšenie podielu schváliť. Štvrtinu tejto sumy by malo Slovensko uhradiť z vlastných devízových rezerv NBS, väčšinu však zaplatíme prostredníctvom emisie vlastnej zmenky.

Z príjemcu donor

K revízii členských kvót vyzvali lídri G20 v reakcii na globálnu finančnú krízu ešte v roku 2009 na summite v Londýne. Výsledkom zvýšenia kvót jednotlivých členov bude zdvojnásobenie celkovej kapacity fondu na 576 miliárd eur, čo by malo podľa lídrov viesť k vytvoreniu efektívneho valu proti krízam. „Zvyšovanie kvót je súčasťou reformy rozhodovacích práv v MMF. Keďže rozhodovacie práva a podiely by mali reflektovať výkonnosť ekonomiky a naša ekonomika od roku 2000 rástla, tak sa zvýšil aj náš podiel. Stali sme sa z poberateľa pomoci krajinou, ktorá by mala skôr pomoc poskytovať,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.

Zmenili sme názor

V decembri 2010 však Slovensko ako jedna z desiatich krajín nepodporila revíziu členských kvót v Rade guvernérov MMF. Guvernér NBS Jozef Makúch sa po dohode s ministrom financií Ivanom Miklošom zdržal hlasovania. Argumentovali tým, že podiel Slovenska na hlasovaní fondu by bol vzhľadom na výšku našich záväzkov neprimerane nízky. Záväzok pritom dosiahne 2,2 percenta HDP. NBS dôvody pre zmenu postoja nechcelo komentovať, ministerstvo financií sa do uzávierky novín nestihlo k tejto téme vyjadriť. Naše hlasovacie práva v MMF sa zvýšia na 0,23 percenta. Využiť ich môžeme napríklad pri hlasovaní o schvaľovaní pomoci menového fondu. „Tieto hlasovacie práva sú také marginálne, že pozitívny politický dosah z nich prakticky neexistuje. Pozitívnom je však zvýšenie hlasovacích práv tak krajín eurozóny, ako aj rozvíjajúcich sa trhov, na úkor USA,“ hovorí analytik Trim Broker Ronald Ižip.

MMF sa politizuje

Názory na zvyšovanie nášho podielu v menovom fonde sa rozchádzajú aj medzi analytikmi. Podľa Ižipa sa MMF stáva jedným z mechanizmov riešenia krízy a pôžičky, ktoré fond na riešenie krízy poskytuje, sú v rozpore so zmyslom tejto inštitúcie. „Pokiaľ si fond jasne neaktualizuje svoje ciele a pravidlá, je navršovanie podielov krajín v ňom iba platením bez prostriedkov bez dodatočného efektu“. Poukazuje na to, že fond sa v poslednom čase stáva politickým nástrojom. Niektorí analytici prirovnávajú MMF k trvalému eurovalu (ESM) a upozorňujú na riziká spojené so zvyšovaním objemu kvót. „Rizikom je neschopnosť dlžníka splácať a prípadná strata časti požičaných zdrojov. Pôžičky MMF sú nadradené bežným dlhopisom, aj pôžičkám z ESM, a preto sú o niečo bezpečnejšie, to však neznamená, ze sú 100-percentne bezpečné,“ hovorí analytik INESS Martin Vlachynský.

Slovensko by mohlo prísť o svoje peniaze za predpokladu, že by niektorá z krajín dostala pomoc a následne by skrachovala. Podľa Ižipa takéto riziko existuje pri veľkých krajinách eurozóny, na ktorých záchranu by nestačil euroval, teda Španielsko, či Taliansko. Možnosť, že tieto štáty zbankrotujú je však podľa neho malá. „Keby sa niečo také stalo, tak by skolaboval celý finančný systém,“ hovorí.

MMF nie je ESM

Poslanec NR SR Jozef Kollár (SaS) prirovnania MMF k ESM odmieta. „MMF neručí za záväzky inej krajiny, zároveň tak objem našich záruk bude aj po zvýšení stále približne trinásťkrát menší ako v eurovaloch a čo je najdôležitejšie, MMF nie je politická organizácia svojho druhu, pomoc krajinám je silne podmienená.“ To potvrdzuje aj Baláž, podľa ktorého MMF vyžaduje od krajiny, ktorej poskytuje pomoc, určitý plán reforiem. Jeho plnenie následne monitorujú inšpektori menového fondu. Kollár súhlasí so zvyšovaním objemu kvót vo fonde za predpokladu, že tak urobia aj ostatné členské krajiny.

Kapacita bude ešte vyššia

Kapacita MMF však bude ešte vyššia. Na poslednom stretnutí G20 sa rozhodlo o mimoriadnom zvýšení zdrojov o ďalších 456 miliárd dolárov, ktoré by mali byť použité na riešenie krízy v eurozóne.

Jednou z možností, kedy by mohli byť použité vyššie zdroje MMF, by mohla byť situácia, kedy by bola Španielsku poskytnutá pomoc z eurovalu. Ďalším kandidátom je podľa Vlachynského Portugalsko. „Paradoxom je, že MMF mala poskytovať peniaze predovšetkým chudobným krajinám. Dnes sa najviac peňazí požičalo krajinám „bohatého“ západu,“ dodáva analytik Next Finance Martin Prokop.

Erik Kapsdorfer

Hospodárske noviny, 25.6. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards