Anketa: Čo je lepšie – poskytovať nižšie stimuly väčšiemu počtu podnikov, alebo vyššie menej firmám? (Hospodárske noviny)

Podľa Richarda Ďuranu z INESS Investičné stimuly by sa nemali poskytovať, lebo sa tým prerozdeľujú peniaze z vrecka jedného podnikateľa do vrecka druhého. Ako uviedol pre Hospodárske noviny dňa 7.5. 2012, to, že sa zmení počet hráčov, na veci nič nemení. Aj keby sme poskytovanie stimulov zastavili a okolité štáty poskytovali ďalej, tak našu ekonomiku to nepoškodí.

Anketa: Čo je lepšie – poskytovať nižšie stimuly väčšiemu počtu podnikov, alebo vyššie menej firmám? (Hospodárske noviny)

Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov

Stimuly a štátnu pomoc by malo dostať viac podnikov ako teraz. Mali by prispieť k tvorbe pracovných miest, ale s podmienkou ich udržania na určitý čas aj po minutí stimulov. Veď malé podniky sú najväčšími zamestnávateľmi. Preto rast zamestnanosti vidíme prioritne v tomto sektore. Výška podpory by však mala závisieť hlavne od toho, o aký druh nového pracovného miesta ide. Lebo je iné, keď sa vytvorí nové miesto v autoservise, na škole, v chemickom priemysle alebo v bani. Preto by nebolo správne na rovnaký počet nových pracovných miest dať rôznym firmám rovnakú podporu. To by neodrážalo realitu.

Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska

Závisí to od investícií. Viac treba podporovať väčšie a významnejšie firmy. V budúcnosti však treba celkový balík pomoci nasmerovať k nule. To znamená, že perspektívne je vhodné investičnú pomoc znižovať. Lebo donekonečna sa stimuly nedajú poskytovať, keďže sú voči drvivej väčšine podnikov diskriminačné. Treba ich nahradiť postupným zlepšovaním podnikateľského prostredia. Hoci sú stimuly diskriminačné a podnikateľmi vnímané negatívne, uvedomujem si, že bez nich by Slovensko v súčasnosti investorov neprilákalo, pretože ich poskytujú mnohé štáty. Keďže v súčasnosti nie je u nás vhodné podnikateľské prostredie, štát musí stimuly dávať. .

Igor Barát, člen dozornej rady Poštovej banky

Treba hovoriť hlavne o nastavení stimulov. V prvom rade musia byť atraktívne, aby prilákali investorov. Zároveň by mali byť vytvorené také podmienky, že ak sa už stimuly vyčerpajú, investori zo Slovenska neodídu. Stimuly sú síce dobrá vec, ale pre firmy považujem za dôležitejšie zlepšovanie podnikateľského prostredia. Lebo stimuly na rozdiel od dobrých podmienok sú pre biznis len krátkodobým riešením. Preto by som uprednostnil zatraktívňovanie podnikateľského prostredia. Pod tým si predstavujem vymožiteľnosť práva, zjednodušenie administratívy atď. Najlepším investičným stimulom je atraktívne podnikateľské prostredie.

Juraj Borgula, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu

Podstatné je to, čo si kto pod pojmom investičný stimul predstavuje. Jedna vec sú investičné stimuly a druhá vec je štátna pomoc. Je to síce to isté, len v „zelenom“, avšak štátna pomoc sa môže poskytnúť bez veľkých schvaľovačiek v Bruseli. Môže sa poskytovať aj malým a stredným podnikom. To znamená, väčšiemu množstvu firiem. Môžu mať napríklad odpustené penále, pokuty, presunutie splátok daní, odvodov atď. To je podľa mňa oveľa rozumnejšia forma, ako sú investičné stimuly. Na Slovensku panuje dosť hlúpa fikcia, že investíciami sa dajú „naháňať“ pracovné miesta. Či firma dostane peniaze na investície alebo zaplatenie odvodov, je pre ňu to isté.

Pavol Kárász, ekonóm SAV

Pre firmy roztrúsené po regiónoch Slovenska s vysokou nezamestnanosťou sú lepšie menšie stimuly, ktoré by však dostalo viac podnikov. Má to väčší efekt na znižovanie nezamestnanosti a tvorbu pracovných miest. Som však aj za zlepšovanie podnikateľského prostredia, čím by sa stimuly dali následne znižovať. Keby nebola u nás taká vysoká nezamestnanosť, ako je teraz, tak by som nebol za investičné stimuly. Dnes je však nezamestnanosť príliš vysoká. takže popri stimuloch treba neustále zlepšovať aj podnikateľské prostredie. Preto som teraz aj za stimuly, ale aj za zlepšovanie podnikateľského prostredia.

Richard Ďurana, analytik INESS

Nevidím v ton zásadný rozdiel. V obidvoch prípadoch ide o škodlivé opatrenie. Investičné stimuly by sa nemali poskytovať, lebo sa tým prerozdeľujú peniaze z vrecka jedného podnikateľa do vrecka druhého. A to, že sa zmení počet hráčov, na veci nič nemení. Aj keby sme poskytovanie stimulov zastavili a okolité štáty poskytovali ďalej, tak našu ekonomiku to nepoškodí. Lebo ich môžeme nahradiť. Napríklad znižovaním daní a administratívy, ale aj zmenami v Zákonníku práce. Tým sa pre všetkých zlepší podnikateľské prostredie. Pomôže to nielen zahraničným investorom, ale aj domácim firmám. Táto cesta nedeformuje podnikateľské prostredie.

Vladimír Vaňo, analytik Volksbank Slovensko

Väčšie stimuly poskytnuté menšiemu počtu firiem môžu podnikateľské prostredie deformovať. Z hľadiska udržateľnosti nových investícií je lepšie, keď nie sú najdôležitejším aspektom. Poskytovanie menších stimulov väčšiemu počtu firiem možno len uvítať. Na rozdiel od obdobia spred roka 2008 v súčasnosti nadnárodné koncerny v eurozóne disponujú prebytkom nevyužitých priemyselných kapacít. Napriek tomu k nám prichádzajú. Je to buď v rámci geografickej optimalizácie kapacít, keď podniky u východných členov EÚ nahrádzajú zoštíhľovanie firiem v západnej Európe, alebo vstupom investorov z východu do Európy.

Hospodárske noviny, 7.5. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards