Slovensko bolo vlani na špičke v raste daní (Hospodárske noviny)

Zvlášť vysoké odvodové zaťaženie práce predstavuje prekážku tvorby pracovných miest. Odvodové zaťaženie by malo byť znižované zmenou v dávkach poistného systému, uviedol Radovan Ďurana dňa 27.4. 2012 pre Hospodárske noviny.

Slovensko bolo vlani na špičke v raste daní (Hospodárske noviny)

V rámci krajín OECD rástlo zaťaženie práce na Slovensku štvrtým najrýchlejším tempom.

 Na Slovensku vlani výrazne rástli dane, ktoré ľudia odvádzajú štátu. A to aspoň v porovnaní s krajinami OECD, keď zaťaženie práce poskočilo dokonca štvrtým najrýchlejším tempom. Pred nami bolo len Portugalsko a Luxembursko, rovnako rýchlo rástlo Írsko.

Zo svojej ceny práce tak Slováci na účet štátu odovzdali takmer 39 percent, čo je skoro o percento viac ako v roku 2010. Daň z príjmu sa pritom vlani nedvíhala. „Najvýznamnejší dosah na rast dane z príjmov fyzických osôb malo zrušenie dočasného zvýšenia nezdaniteľnej odpočítateľnej položky,“ vysvetlil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovan Ďurana. Takto štát získal okolo 200 miliónov eur navyše.

Daň za konsolidáciu

Opatrenie, zavedené od roku 2009 prvou vládou Roberta Fica (Smer -SD), malo byť protikrízovým zásahom, keď ľuďom malo zostať v čistom viac.

Okrem toho sa však na výsledkoch podpísali aj niektoré kroky z konsolidačného balíčka bývalej vlády, ako rušenie daňového zvýhodnenia pri šetrení v treťom pilieri.

Podľa exministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) si treba uvedomiť, že išlo o výsledok nutného zníženia deficitu z takmer ôsmich percent na vlaňajších 4,2 percenta bez starých dlhov nemocníc a železníc. „Zároveň sme boli krajinou, ktorá vlani znížila deficit najviac po Írsku,“ konštatoval s tým, že zmenu mala priniesť odvodovo-daňová reforma, po ktorej mali napríklad zamestnanci odvádzať štátu menej.

Radšej rušiť výnimky

Hoci sú investori na výšku odvodovo-daňovej záťaže citliví, podľa odborníkov vlaňajšie nepriame zvýšenie daní ich neodradilo. „Pre firmy nie je priamym problémom, keď sa napríklad znižuje nezdaniteľná časť. Všimnú si to predovšetkým zamestnanci,“ vysvetlil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Možných zamestnávateľov tak odrádzajú najmä bariéry, ktoré sú na Slovensku už roky. Medzi nimi je podľa Ďuranu najmä výška odvodov. „Zvlášť vysoké odvodové zaťaženie práce predstavuje prekážku tvorby pracovných miest. Odvodové zaťaženie by malo byť znižované zmenou v dávkach poistného systému.“

Súčasťou pripravovanej odvodovej reformy bolo aj škrtanie ďalších výnimiek v systéme, ktoré očakávajú aj zamestnávatelia. „Lepšie ako dvíhanie sadzby dane je odstraňovanie výnimiek v systéme a zapchávanie dier spolu s dokončením reformy,“ konštatoval tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták

Konkurenčná nevýhoda

Napriek tomu sa však vyšším daniam pre vysokoziskové firmy a bohatších ľudí Slovensko nevyhne. Malo by ísť totiž o jeden z prvých krokov novej vlády. Podľa Koršňáka takéto zmeny už môžu Slovensko znevýhodniť, a to najmä v porovnaní s okolitými štátmi. „Nepriamou konkurenciou sú štáty ako Rumunsko či Bulharsko, čiže krajiny, s ktorými zas nemôžeme súperiť v cene práce.“ Ako však upozorňuje, dane a odvody sú len jedným z faktorov, ktoré firmy pri výbere vhodnej krajiny sledujú.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 27.4.2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards