Prvých 600 miliónov zaplatia bohatší (Pravda)

Odhadujem, že mesačný príjem nad 2 500 eur majú možno len dve až tri percentá poberateľov sociálnych dávok. Ak by sme teda mali ušetriť len takú malú čiastku, tak tá samotná administratíva by zhltla samotnú úsporu, uviedol pre denník Pravda dňa 27.3. 2012 Radovan Ďurana z INESS.

Prvých 600 miliónov zaplatia bohatší (Pravda)

Smer popri zostavovaní novej vlády postupne dáva dokopy úsporný balíček, pomocou ktorého musí za jeden a pol roka získať 1,2 miliardy eur. Pripravené sú zatiaľ daňové opatrenia, ktoré dávajú podľa prepočtov Pravdy polovicu potrebnej sumy a dotýkajú sa najmä ľudí s vyššími príjmami.

Isté je, že sa od roku 2013 zavedie 25–percentná daň pre lepšie zarábajúcich ľudí a 22– až 23–percentná daň pre najziskovejšie firmy. Vyššiu daň zaplatia banky a tiež ľudia pri nákupe alkoholu či cigariet.

Koncesionárske poplatky za televíziu a rozhlas by napriek avizovanému rušeniu mali zostať. Šesticu opatrení, s ktorými sa zatiaľ počíta, dopĺňajú vyššie dane na luxusné byty a rušenie dávok pre bohatších ľudí. Pri bytoch a dávkach Smer vylúčil špekulácie, že by sa opatrenia dotkli ľudí s priemernými príjmami.

Plán konsolidácie dnes ako celok neexistuje, bude sa o ňom rokovať v najbližších dňoch," povedal budúci minister financií Peter Kažimír. Ako ďalej dodáva, vláda sa nechce uberať štýlom riadenia od stola. "Nepôjdeme cestou rozhodovania jednofarebnej vlády bez dialógu s partnermi," dodáva.

Nedávno sa špekulovalo, že jedným z opatrení bude aj rušenie niektorých štátnych dávok, ako sú prídavky na deti, tým, ktorí zarábajú viac ako 800 eur mesačne.

Podľa predsedu Smeru Roberta Fica bude však hranica vyššia. "Je otázne, či by mal ten, čo má príjem 2 500 eur, brať takéto dávky ako ten, čo zarába len 500 eur," hovorí Fico.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovana Ďuranu pri zvýšení hranice opatrenie neprinesie pre štátnu kasu takmer žiadny zisk. "Odhadujem, že mesačný príjem nad 2 500 eur majú možno len dve až tri percentá poberateľov sociálnych dávok. Ak by sme teda mali ušetriť len takú malú čiastku, tak tá samotná administratíva by zhltla samotnú úsporu," hovorí Ďurana. Odhaduje, že by opatrenie prinieslo do rozpočtu približne 15 miliónov eur. "Čo je v čase výraznejšej konsolidácie verejných financií veľmi malá čiastka," dodáva.

Naopak, v prípade koncesionárskych poplatkov, ktoré dosluhujúca vláda od roku 2013 zrušila, Kažimír potvrdil, že bude nevyhnutné ich ponechať. Prinieslo by to do rozpočtu asi 160 miliónov eur, čo je z predstavených opatrení zatiaľ najviac.

Okrem 1,2 miliardy eur do roku 2013 však bude treba v roku 2014 a 2015 ušetriť ďalšie vyše tri miliardy eur. Potrebu dodatočných opatrení v tejto výške včera potvrdilo ministerstvo financií. Smer sa však chce spoliehať na vlastné hodnotenie.

"Musíme sa v prvom rade oboznámiť so situáciou v rezorte. Nemôžeme sa spoliehať na údaje a tlačové konferencie súčasného vedenia," povedal Kažimír. Podľa jeho slov sa zatiaľ nemali možnosť dostať ku skutočným údajom. "Až o niekoľko dní môžeme jasne povedať, či sa údaje rezortu zhodujú so skutočnosťou a či sa budeme vo východiskách rozpočtu pridržiavať ich analýzy," dodáva.

SaS v pondelok vyhlásila, že znížiť deficit do roku 2013 pod tri percentá výkonu ekonomiky sa dá aj bez rastu daní. "Keď Smer zvýši dane tým, ktorí sú úspešní a bude ich takto trestať, tak môže docieliť to, že títo ľudia budú optimalizovať svoje príjmy," vyhlásil líder strany Richard Sulík. SaS pomenovala úspory na prevádzke štátu za vyše 400 miliónov eur.

Možnosti väčších úspor však nedávno spochybnil súčasný poradca ministra financií Ľudovít Ódor, ktorý by mohol radiť aj novému ministrovi financií. SaS zároveň navrhla zrušenie stavebnej prémie, aj keď takýto posledný návrhv parlamente potopili práve poslanci za SaS.

Budúci premiér Robert Fico na SaS zareagoval vyhlásením, že "strana mala na realizáciu podobných návrhov čas posledných 20 mesiacov". Smer spochybňuje cestu veľkého krátenia výdavkov, čo môže zbrzdiť hospodársky rast, a nesúhlasí ani s rastom spotrebných daní. "Nechcel by som žiť v chudobnej krajine, ktorú by spravovali títo ľudia," reagoval Kažimír na vyhlásenia SaS.

Analytici pred dosahmi výraznejšieho rastu daní varujú. "Pre Slovensko je momentálne dôležité, aby ľavicová vláda nezačala experimentovať a zbytočne nezačala podkopávať budúci ekonomický rast slovenskej ekonomiky. Tým môže napríklad byť prílišné zvyšovanie daní. Dáta jasne ukazujú, že krajiny, kde došlo k veľkému zvyšovaniu daní, alebo kde bolo zdanenie príliš vysoké, dosiahli podpriemerný ekonomický rast. A práve ekonomický rast potrebuje Slovensko k tomu, aby došlo k zníženiu dlhu v porovnaní s hrubým domácim produktom," povedal analytik Next Finance Martin Prokop.

Podľa ekonómky Moniky Sobekovej Majkovej z Paneurópskej vysokej školy sa Smerom navrhovaná progresívna daň uchytila najmä v škandinávskych krajinách, pretože ľudia v prípade, keď potrebujú od štátu pomoc, ju dostanú v pomerne slušnej kvalite. "U nás môže nastať problém ten, že za stále rastúce dane ľudia nedostavajú adekvátnu protihodnotu. Budeme platiť vyššiu daň, ale odrazí sa to na lepších službách v zdravotníctve alebo školstve či v sociálnom systéme?" pýta sa Majková.

Lenka Buchláková

Pravda, 27.3. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards