Záchranný fond zatiaľ len odvrátil bankroty krajín (Hospodárske noviny)

Ako povedal Juraj Kapriš z INESS pre Hospodárske noviny dňa 2.2. 2012, ďalšie navyšovanie ESM bude závisieť hlavne od toho, čo bude robiť ECB, ktorá je svojimi nákupmi štátnych dlhopisov a poskytovaním neobmedzených úverov komerčným bankám najdôležitejším hráčom v eurokríze.

Záchranný fond zatiaľ len odvrátil bankroty krajín (Hospodárske noviny)

Doterajšie opatrenia na záchranu eurozóny, teda napríklad dočasný euroval, dlhovú krízu nevyriešili. No viacerým štátom pomohli vyhnúť sa bankrotu. Krajiny ako Írsko či Portugalsko tak získali čas, aby sa dostali z najhoršieho. Zároveň prísne podmienky eurovalu ich prinútili zoškrtať výdavky a zaviesť reformy. Tvrdia to viacerí odborníci, ktorých oslovili HN. „Trhy upokojila až racionálna politika krajín. Euroval umožnil hlavne kúpiť čas. Nebolo to dobré riešenie, ale lepšie poruke nebolo,“ tvrdí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Prvé bolo Grécko

Podľa analytika Jána Beňáka zo spoločnosti Trim Broker sa pádom do dočasnej záchrannej siete krajiny len vyhli bankrotu. „Musia tak masívne škrtať výdavky, čo ekonomikám spôsobuje obrovské problémy. No pokiaľ si chceli vybrať cestu krajiny nepoznačenej bankrotom, tak nemali na výber.“
Ešte pred vytvorením dočasného eurovalu stálo na prahu bankrotu Grécko. To následne v máji 2010 dostalo špeciálnu pôžičku, na ktorej sa Slovensko nezúčastnilo. V závere roka 2010 dlhy dotlačili do novovzniknutej záchrannej siete Írsko, o necelého pol roka o pomoc požiadalo Portugalsko. „Euroval bol prvý pokus o spoločnú fiškálnu politiku,“ hovorí Baláž. Do tohto eurovalu sme neposielali žiadne peniaze, zúčastňujeme sa iba špeciálnymi štátnymi zárukami.

Najviac pomohla centrálna banka
Neskôr problémy doľahli aj na kľúčovejších hráčov eurozóny – Španielsko a Taliansko. Ak by títo obri padli do dočasnej záchrannej siete, potrhali by ju. Nebolo v nej totiž dosť financií. Rodil sa preto ďalší euroval, ktorý už mal byť trvalý. Na scénu sa však dostala Európska centrálna banka, ktorá začala skupovať dlhopisy problémových krajín a znížila tak ich úroky na finančnom trhu. Práve to bolo podľa analytikov oveľa kľúčovejšie než euroval. „Ten je voči európskej dlhovej kríze súčasného rozmeru nefunkčný. Keby fungoval, tak nemusí situáciu hasiť Európska centrálna banka,“ zhodnotil analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

Viac dôvery
Väčšina analytikov vraví, že investori, ktorí krajinám požičiavajú, budú trvalému eurovalu veriť viac, ako tomu dočasnému. Hlavne preto, že má viac kompetencií a jeho existencia je časovo neobmedzená. „Dočasný euroval mal problémy s umiestňovaním svojich dlhších dlhopisov na trhu a bol len málo využívaný. Trvalá forma eurovalu možno zvýši dôveru investorov,“ povedal analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš.

Marek Ročkár

Hospodárske noviny, 2.2. 2012
 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards