Vláda vlani šetrila miernejšie, ako sľubovala (Pravda)

Ak kriticky hodnotíme navrhované úspory, a aplikujeme kritérium, že za úsporu považujeme len tú položku, ktorá nie je kompenzovaná daňovými alebo odvodovými príjmami, a zároveň k úspore nedôjde len vďaka spresneniu hodnoty záväzku štátu, tak hodnota navrhnutých úspor na strane výdavkov sa pohybuje okolo 600 miliónov eur. Z tohto pohľadu vláda v konsolidačnom úsilí sa opiera viac o príjmy od daňových poplatníkov ako šetrenie vo výdavkoch štátnych organizácií, povedal pre denník Pravda dňa 3.1. 2012 Radovan Ďurana z INESS.

Vláda vlani šetrila miernejšie, ako sľubovala (Pravda)

Dosluhujúci kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ) ušetril vlani podstatne menej peňazí, ako si naplánoval. Vláda sľubovala, že oproti roku 2010 minie na rôzne nákupy či platy úradníkov o 700 miliónov eur menej, napokon však skutočná úspora bola o 200 miliónov eur nižšia. Peniaze sa rozkotúľali najmä v dôsledku pokračujúceho zadlžovania sa nemocníc a železničných spoločností.

Medzi úspory však vláda zarátala aj výdavky, ktoré klesli bez jej pričinenia, ako napríklad nižšie výdavky na následky povodní. Po spočítaní všetkých položiek tak napokon štát vlani minul z peňazí daňovníkov takmer rovnako ako v roku 2010.

"Zníženie bežných výdavkov len o 0,4 percenta je nedostatočné," hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. Zároveň upozorňuje, že najmä ľudia cez vyššie dane prispeli k tomu, že vlaňajší deficit štátneho rozpočtu klesol o takmer 1,2 miliardy eur na necelých 3,3 miliardy eur. "Výrazná časť konsolidácie sa uskutočnila cez nárast príjmov, najmä cez zvýšenie dane z pridanej hodnoty," dodáva Palko.

Rezort financií však tvrdí, že príjem z daní nebol najpodstatnejší. "V minulom roku rozhodne viac ušetril štát," tvrdí štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška (SDKÚ). Metodiku, akú rezort pred voľbami pri tomto závere použil, analytici spochybňujú.

V rámci celých verejných financií ešte vlani ministerstvo tvrdilo, že úsporný balíček za 1,75 miliardy eur na zastavenie zadlžovania krajiny zaplatia približne na polovicu ľudia cez vyššie dane a štát cez krátenie výdavkov. Analytici už vtedy upozorňovali, že reálne sa ľudia cez dane zložia podstatne viac.

"Ak kriticky hodnotíme navrhované úspory, a aplikujeme kritérium, že za úsporu považujeme len tú položku, ktorá nie je kompenzovaná daňovými alebo odvodovými príjmami, a zároveň k úspore nedôjde len vďaka spresneniu hodnoty záväzku štátu, tak hodnota navrhnutých úspor na strane výdavkov sa pohybuje okolo 600 miliónov eur. Z tohto pohľadu vláda v konsolidačnom úsilí sa opiera viac o príjmy od daňových poplatníkov ako šetrenie vo výdavkoch štátnych organizácií," zdôraznil pred vyše rokom Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií.

Analytici aj teraz vidia plusy najmä vo vyšších príjmoch. "Došlo k nárastu výberu predovšetkým dane z príjmu právnických osôb. To je ale i známka nárastu výroby a produkcie. Samotné výdavky štátneho rozpočtu oproti roku 2009 však dokonca narástli o zhruba dve miliardy A to je veľmi veľa," hovorí analytik Next Finance Martin Prokop. Faktom však je, že vlani na rozdiel od roku 2009 štát dotoval takmer 1,5 miliardou eur Sociálnu poisťovňu a tiež podstatne lepšie čerpal eurofondy.

Oproti plánu na rok 2011 sa však vlani eurofondy míňali menej. "Čerpanie eurofondov vysoko zaostávalo za očakávaniami. Nie je to však problém len minulého roku, ale aj tých predošlých. Poukazuje to na problém s čerpaním dotácií z EÚ. Je preto nutné premýšľať o zmene systému žiadania o tieto dotácie, pretože je to jeden zo spôsobov, ako zefektívniť hospodárenie štátu," tvrdí Prokop. Podľa Tvarošku však Slovensko čerpá fondy EÚ viac ako v minulých rokoch.

Podľa analytikov by štát mal byť pri škrtaní výdavkov razantnejší. Kľúčovou úlohou novej vlády, ktorá vzíde z marcových volieb, bude znížiť defi cit pod tri percentá hrubého domáceho produktu v roku 2013. K tomuto kroku sa krajina zaviazala aj prijatím dlhovej brzdy. Podľa Bruselu by štáty EÚ mali postupne dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Znamená to, že krajiny by mali hospodáriť tak, aby ročný štrukturálny defi cit neprevýšil 0,5 percenta HDP. Vlaňajší defi cit bude zrejme okolo piatich percent HDP.

Lenka Buchláková

Pravda, 3.1. 2012

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards