Účet za recesiu zaplatíme v daniach (Hospodárske noviny)

Uvažovať by sa určite malo aj o optimalizácii regionálneho školstva, skrátení vysokoškolského štúdia o jeden rok, alebo o znížení valorizácii dôchodkov,hodnotil možnosti šetrenia Radovan Ďurana z INESS pre Hospodárske noviny dňa 16.12.2011.

Potenciál pri šetrení je v optimalizácii školstva, ale aj v revízii niektorých investičných projektov.

Slovensko by si malo pripraviť zoznam opatrení, ktoré spustí v prípade, ak sa ekonomika dostane do recesie. Inak skončíme podobne ako v roku 2009, keď prepad ekonomiky o necelých päť percent spôsobil, že deficit verejných finacií skončil v mínuse o osem percent HDP. Česi sa napríklad na podobný scenár pripravili a Národná ekonomická rada vlády už pripravila 41 návrhov, ako v takomto prípade postupovať.

Problémom je však samotné nastavenie opatrení. Tie, ktoré sa dajú dopredu prepočítať, sú totiž z veľkej časti hlavne na príjmovej strane rozpočtu a vo veľkej miere ide o zvyšovanie daní a poplatkov. Reálne by sa však mal štát viac zameriavať na to, ako znížiť svoje výdavky, zefektívniť svoj vlastný chod a zlepšiť podmienky na prácu aj podnikanie.

Začne sa daňami

No v praxi je to väčšinou tak, že ak štátu chýbajú peniaze a je problém si ich lacno požičať, tak prvé sa riešia dane. Ide o pomerne jednoduchý a hlavne rýchly spôsob, ako získať peniaze do štátnej pokladnice. Navyše sa tieto opatrenia dajú pomerne ľahko spočítať, čo je v čase neistoty veľké plus. V prípade, ak začne ekonomika naozaj klesať, je veľmi pravdepodobné, že sa pristúpi k zvýšeniu daňového zaťaženia lepšie zarábajúcich ľudí, čo definitívne pochová ideu rovnej dane. Okrem toho prichádza do úvahy aj vyššia daň z nehnuteľností, ktorá je na Slovensku pomerne nízka a postihuje iba ľudí, ktorí niečo reálne vlastnia. Dobrou správou je, že obe tieto dane sa dajú pomerne jednoducho nastaviť tak, aby nezasiahli tých najchudobnejších, čo môže byť pri rastúcej miere nezamestnanosti a chudoby veľmi dôležité. Oveľa horšie by to bolo pri raste DPH, ktorá pri vyšších cenách základných potravín zasiahne aj najchudobnejšiu vrstvu Slovenska.

Čo by naozaj pomohlo

Jednoduchšia cesta však v tomto prípade znamená aj horší variant. „Treba sústrediť na hľadanie úspor vo verejnej správe, v hospodárení štátnych podnikov,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Soňa Muzikářová. Štát by sa mal oveľa viac zamerať na škrtanie vlastných výdavkov, lepší manažment štátnej správy a prípravu opatrení, ktoré zlepšia zamestnanosť aj podnikateľské prostredie. Tieto opatrenia sú však spravidla komplikované a ich efekt sa väčšinou dostaví až po určitom čase.

Typickým príkladom je boj proti daňovým únikom. „V čase recesie bude napríklad dôležité zintenzívniť boj proti daňovým únikom, hlavne v oblasti spotrebných daní a DPH, tam sú veľké úniky, a teda odliv zdrojov z verejného rozpočtu,“ hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. Aj keď všetci vedia, že Slovensku takto unikajú stovky miliónov eur, nikto nie je schopný týmto únikom zamedziť a nedá sa očakávať, že sa to štátu podarí urobiť zo dňa na deň ani v čase recesie. Rovnako nepriechodné sú opatrenia na boj proti korupcii v štátnej správe, alebo tlak na zefektívňovanie verejného obstarávania. Čím komplikovanejšie a ťažšie presaditeľnejšie opatrenia však štát chce presadiť, tým podrobnejšie by na nich mal pracovať. A preto by ich mali úradníci určite začať pripravovať čím skôr.

Toto bude bolieť

Okrem daní a tažko zrealizovateľných opatrení je ešte jedna kategória návrhov, a to sú tie bolestivé. „Uvažovať by sa určite malo aj o optimalizácii regionálneho školstva, skrátení vysokoškolského štúdia o jeden rok, alebo o znížení valorizácii dôchodkov,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Ide o opatrenia, ktoré síce prinesú okamžitú úsporu pre štát, ale sú politicky ťažko priechodné a zvyčajne so sebou prinášajú dodatočné náklady u obyvateľov, čo v čase recesie tiež nie je žiaduce. Len na ilustráciu, optimalizáciou regionálneho školstva sa dá podla českej Národnej ekonomickej rady vlády ušetriť zhruba päť miliárd českých korún, čo je zhruba dvesto miliónov eur. Ak by sme zohľadnili veľkosť jednotlivých štátov, tak na Slovensku by sa suma blížila k sto miliónom eur.

Peter Podstupka

Hospodárske noviny, 16.12.2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards