Dlhová brzda sa možno zmení. Rozhodne Brusel (SME)

Pre SME dňa 13.12.2011 vysvetľoval fiškálnu zodpovednosť Radovan Ďurana z INESS. Ako uviedol, za minimálnu požiadavku fiškálnej zodpovednosti považujem vyrovnané hospodárenie verejného sektora počas jedného cyklu. Vhodnejším nastavením je požiadavka na vyrovnaný rozpočet v každom roku (bez ohľadu na cyklus). Deficitné hospodárenie je ospravedlniteľné len v prípade rozsiahlych prírodných katastrof, nepredvídateľných udalostí so zásadným dopadom na príjmy štátu.

Dlhová brzda sa možno zmení. Rozhodne Brusel (SME)

Ak príde nová požiadavka z Bruselu, naši politici zákon o dlhovej brzde zmenia. No majú výhrady.

BRATISLAVA. Naša dlhová brzda hovorí, že verejný dlh Slovenska by nemal v najbližších rokoch prevýšiť 60 percent HDP. Od roku 2018 sa hranica začne postupne znižovať na 50 percent. Tak to ústavnou väčšinou schválil parlament.

Je tu však dohoda európskych lídrov z piatkového summitu, ktorá hovorí o novej požiadavke. Krajiny by mali hospodáriť tak, aby ročný štrukturálny deficit neprevýšil 0,5 percenta HDP. Toto pravidlo má mať podobu ústavného zákona.

Zmenu by podporili

Štrukturálny sa od deficitu verejných financií líši tým, že je očistený o jednorazové či cyklické vplyvy. Inak povedané, hovorí o rozdiele medzi príjmami a výdavkami štátu pri predpoklade, že ekonomika rastie prirodzene svojim možnostiam.

O výške štrukturálneho deficitu tak svojou politikou rozhoduje vláda. Ak sa rozhodne zvýšiť sociálne dávky, štrukturálny deficit stúpne. U nás medzi normálnym a štrukturálnym deficitom v posledných rokoch nie je veľký rozdiel.

Detaily požiadavky z Bruselu sa majú dopracovať do marca budúceho roka. Zmenu nášho ústavného zákona o dlhovej brzde pripustila po summite aj premiérka Iveta Radičová.

„Neviem s istotou povedať, či nebude potrebná novelizácia v súlade s dohodami zo summitu. A to by sa potom sprísnilo,“ povedala.

Z vyjadrení ministerstva financií či politikov nevyplýva, že sa budeme snažiť presvedčiť Brusel, že naša dlhová brzda je dosť dobrá.

„Ak sa ukáže, že európske pravidlá sú prísnejšie, tak sa náš zákon primerane upraví,“ povedal hovorca ministerstva Martin Jaroš.

Včera to potvrdili aj viacerí parlamentní poslanci. „Ak to budeme musieť urobiť, tak zákon zmeníme,“ povedal poslanec Smeru Peter Kažimír.

Silnejšia či slabšia

Politici však majú zopár argumentov, prečo je naša dlhový brzda podľa nich lepšia. Tým prvým je samotná metodológia výpočtu štrukturálneho deficitu.

„Vytvárajú sa tam zadné vrátka pre nekonečné diskusie medzi vládou v danej krajine a fiškálnou radou o tom, čo je jednorazový vplyv a čo nie je, čo je cyklický vplyv, do akej miery ho započítať,“ povedal poslanec SaS Jozef Kollár.

Podľa Kažimíra nová požiadavka z Bruselu nevyhovuje našej ekonomike, ktorá ešte len dobieha vyspelé krajiny. To, čo dohodli politici na summite, prakticky znamená, že by sme museli dospieť k takmer vyrovnanému rozpočtu.

„Bola by to veľká výzva pre naše verejné financie,“ povedal poslanec KDH Anton Marcinčin.

O vyrovnanom alebo prebytkovom rozpočte sa ako o jednej zo sankcií hovorí aj v našom zákone, ak verejný dlh presiahne 57 percent HDP.

Hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký tvrdí, že ak by sa verejný dlh znížil pod 40 percent, neexistuje ďalšia motivácia ho ďalej znižovať.

Kým pravidlo takmer vyrovnaného štrukturálneho deficitu by ho pri rozumnom ekonomickom raste ďalej znižovalo.

„Nemyslím si, že pre všetky krajiny by mali platiť rovnaké pravidlá,“ tvrdí analytik INESS Radovan Ďurana.

Marianna Onuferová

SME, 13.12.2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards