Koľko nasporiť na dôchodok (eTrend)

Pred štyridsiatimi rokmi asi málokto veril, že na Slovensku budeme vyplácať dôchodky v čistej hodnote vyššej, ako je hrubá mzda – bez ohľadu na to, či je to primerané alebo nie. Na jednej strane vzhľadom na vývoj situácie vo svete by sme nemali byť úplne skeptickí. Na strane druhej však treba počítať so skutočnosťou, že dôchodky pracujúcich budú v priemere závisieť od kúpnej sily budúcich pracujúcich. Ak dnes nebude rásť, poklesne aj kúpna sila dôchodcov, uviedol pre eTrend dňa 9.11. 2011 Radovan Ďurana z INESS.

Zatiaľ to vyzerá biedne. Tvrdia zhodne ľudia, ktorí dnes síce dôchodok ešte nepoberajú, vyznajú sa však v jeho problematike väčšmi než ostatní. Dávno neplatí, že štát to zatiahne za nás, a preto so sporením si na penziu ráta už viac ako tri štvrtiny obyvateľstva. Ak hovoríme v mene toho slovenského, na dôchodkový vek dnes možno od štátu počítať len s penziou 361,5 eura. Je to odhadom polovica toho, čo by malo pokrývať bežný štandard života po šesťdesiatke. Penzie súčasných pracujúcich budú závisieť od kúpnej sily budúcich pracujúcich. Ak dnešná kúpna sila nebude rásť, kúpna sila dôchodkov pri rastúcom počte dôchodcov poklesne. Koľko teda nasporiť, aby sme na dôchodku netreli biedu?

Podľa krátkeho prieskumu Profitu na sociálnej sieti má dnes väčšina ľudí názor, že pokým sa dožijú dôchodkového veku, penzia už existovať nebude. Znie to ako vtipná recesia, ale podľa viacerých niekde vo vzdialenej budúcnosti môže prísť moment, keď na financovanie dôchodcov z akýchkoľvek dôvodov nebudú bez dodatočného zadlžovania dostatočné úspory. Pre ľudí, ktorí sa aj dnes spoliehajú na pravidelné mesačné dôchodcovské „výplaty“, je to celoživotnou nočnou morou.

Neprimeraná úmera

Nie je to pritom nereálny scenár. Nesporiť si takpovediac na vlastné tričko je nezodpovedné. „Pred štyridsiatimi rokmi asi málokto veril, že na Slovensku budeme vyplácať dôchodky v čistej hodnote vyššej, ako je hrubá mzda – bez ohľadu na to, či je to primerané alebo nie. Na jednej strane vzhľadom na vývoj situácie vo svete by sme nemali byť úplne skeptickí. Na strane druhej však treba počítať so skutočnosťou, že dôchodky pracujúcich budú v priemere závisieť od kúpnej sily budúcich pracujúcich. Ak dnes nebude rásť, poklesne aj kúpna sila dôchodcov,“ tvrdí Radovan Ďurana, analytik INESS. Eva Sadovská z Poštovej banky upozorňuje na súvisiaci jav, že kým vlani na sto detí pripadlo 81 obyvateľov vo veku nad 65 rokov, tak ešte v roku 2005 to bolo o desať menej.

Dodáva zároveň, že rozvinuté krajiny stihli vďaka absencii centrálne riadenej ekonomiky vygenerovať podstatne vyššiu hodnotu majetku a ľudského kapitálu, ktorú vidieť vo vyššej životnej úrovni a tým aj vyšších dôchodkoch. „Ak chce štát valorizovať dôchodky, bude musieť zvýšiť odvody, dane alebo vek odchodu do dôchodku. Financiám pomôže vyššia zamestnanosť, stačiť to však asi nebude,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.

Ako žiť dôstojne?

Na začiatku hneď oddeľme vôľu človeka mať čo najviac a rátajme iba s priemerným dôchodkom. Po štyridsiatich rokoch práce by totiž každý privítal dvojtisícovú penziu. Hoci pravidlo hovorí, že dôchodok by mal byť 70-percentným dielom niekdajšej mzdy, realitou je dnes 361,5-eurová penzia (údaj je k 30. septembru 2011), čo je pri terajšej priemernej mzde 763 eur menej ako polovica. Iné pravidlo hovorí, že prijateľným dôchodkom je vždy približne dvojnásobok súčasného. Výška tohto „dôchodkového štandardu“ by mohla byť aspoň 650 eur. Je to priemer krajiny, podľa regiónov, kúpnej sily, výšky miezd. Pri inflácii, pochopiteľne, nevydrží na dvadsať rokov dôchodku, ale môže byť smerodajným ukazovateľom, koľko na dôchodok minimálne potrebujeme.

Vo všeobecnosti existujú zhruba tri skupiny sporiteľov a budúcich dôchodcov – tí, ktorí sa spoliehajú len na štátny dôchodok a veria, že zarábali, pracovali počas života dostatočne veľa na komfortnú penziu. Zároveň sú tu tí – a je ich viac ako milión –, ktorí nenechávajú na náhodu, či im štát s dôchodkom pomôže, preto si sporia v druhom pilieri. Skupina tých tretích berie penziu do vlastných rúk a sporí si v doplnkovom dôchodkovom sporení. Podľa prepočtu Profitu, aby ste popri priemernom štátnom dôchodku dosiahli penziu 650 eur na pätnásť rokov dôchodku, potrebujete si už od svojich tridsiatich rokov počas ďalších tridsaťdva rokov sporiť 136 eur mesačne. Do dôchodku by ste tak mali odchádzať s rezervou 52-tisíc eur, ak ste Slovák s priemerným vekom dožitia 75 rokov.

Koľko potrebujeme

Pokiaľ do penzie chcete byť pánom svojich výdavkov, potrebujete na štandard zhruba dvojnásobok, teda zhruba 136-tisíc eur (4,1 milióna niekdajších slovenských korún). K tejto sume by ste si od tridsiatich rokov potrebovali mesačne odkladať 359 eur počas 32 rokov. „Už dnes je zrejmé, že priebežný dôchodkový systém bude v strednodobom horizonte čoraz ťažšie udržateľný. Dôvodom je demografický vývoj charakterizovaný poklesom prílevu mladých ľudí do produktívnej populácie a rýchlejším zvyšovaním počtu ľudí odchádzajúcich do dôchodku. Ľudia si musia sporiť najmä vo svojej réžii,“ naznačuje Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank Slovensko. Ďalej dodáva, že šetrenie na dôchodok je dlhodobou záležitosťou s časovým horizontom niekoľkých desiatok rokov. V prípade takéhoto dlhého horizontu je škála dostupných investičných nástrojov relatívne najširšia. Z pohľadu dosiahnuteľného výnosu sú pri takom dlhom investičnom horizonte najzaujímavejšie akciové investície, teda podiely v najbonitnejších firmách. Vzhľadom na súčasné problémy udržateľnosti dôchodkových systémov v podstate po celom svete je pravdepodobné, že kúpna sila dôchodkov nebude v najbližšom období rásť.

Poradcovia vo všeobecnosti počítajú s takzvanou „bezpečnou mierou čerpania“. Tú ovplyvňuje očakávaná dĺžka života, očakávaný výnos z kapitálu a inflácie. Akokoľvek dlho predpokladáte, že budete na dôchodku žiť, ročne by ste podľa tejto mierky mali míňať zhruba štyri percentá z úspor. Vyjde vám to vždy zhruba na tridsať rokov života po odchode na dôchodok.

Kde sporiť

Otázka je, čo sa stane s dôchodkovým systémom, pokým sa do penzie prepracujete. Nemusíte byť matematik, aby ste si spočítali, že pár stoviek mesačne v penzijných fondoch s mizerným zhodnotením vám stačiť nebude. Napríklad pri inflácii päť percent ročne budete za tridsať rokov na porovnateľný životný štandard potrebovať sumu 560-tisíc eur, čo bude reálna kúpna sila zodpovedajúca dnešným 136 tisícom eur. „Súčasný druhý pilier je síce takmer stabilný, ale na druhej strane neprináša účastníkom mimoriadne zhodnotenie,“ vraví Mária Majerčíková zo spoločnosti OVB Allfinanz, ktorá sa zaoberá finančným poradenstvom. Je teda lepšie mať záložné riešenie a možnosti ako a kde sporiť. Tie existujú aj dnes. Najlepšie možnosti popri druhom pilieri predstavuje tretí doplnkový pilier a vlastné sporenie. Kde teda sporiť na dôchodok?

Životné poistenie

Najbežnejší variant, ako si ľudia môžu sporiť na dôchodok sa v súčasnosti najčastejšie vyskytuje vo forme investičného poistenia. Ide o poplatkovo drahé sporenia. Nie je veľmi transparentné, keďže poplatky sa menia. Na samotné sporenie to nie je vhodný produkt. Ak už poistnú zmluvu uzavriete, tak si musíte byť vedomý, že na sporenie vám neodchádza celá suma mesačného poistného a na dôchodok si musíte okrem životnej poistky sporiť ešte aj niekde inde.

Podielové fondy. Ide o transparentnejšie a výhodnejšie sporenie. Vyžaduje si však pravidelnosť vkladov. Nevýhodou oproti bankovým vkladom je, že pre väčšinu sporiteľov je ťažké sledovať investované peniaze a vývoj vo fondoch. Sporiteľom musí zväčša niekto pri investovaní asistovať. Pri výbere podielových fondov je potrebné porovnávať poplatky, ktoré nie sú malé.

Bankové vklady

Zabehnutý, ale minimálne výnosný spôsob investovania a sporenia na dôchodok. Termínované účty a úroky z nich sú určované konkurenciou na trhu a momentálne sú málo výnosné. Hlavnou nevýhodou bankových vkladov je riziko inflácie. Pri vysokej inflácii rastú ceny nielen tovarov, ale aj majetku. Úroky v bankách však často nepokryjú ani výšku inflácie. Nevýhodou je aj prístup k peniazom – keďže ich máte k dispozícii, môže to naštrbiť pravidelnosť sporenia, ak náhle potrebujete financie.

Garantované vklady a fondy

Garantované (zaistené) vklady a fondy nie sú napriek ich popularite až také výhodné. Sú totiž netransparentné – nie je do nich vidieť. Využívajú to, že ľudia si nevedia spočítať riziko v tomto investovaní. Marža, ktorá je skrytá v garantovanom produkte, môže byť preto veľmi vysoká. Na dôchodkové sporenie nie sú vôbec vhodné.

Akcie na burze a investovanie

Pre sporenie väčšiny budúcich dôchodcov ide o najnovšiu alternatívu, dostupnú aj prostredníctvom dôchodkových spoločností. Individuálne si však vyžaduje vedomosti a detailný prehľad v odbore. Zároveň toto investovanie zahŕňa ďalšie poplatky a znižuje tak výslednú sumu zhodnotenia.

Nehnuteľnosti

Nevýhoda investície do nehnuteľností ako riešenie dôchodku je zjavná. Potrebujete na ňu naraz veľkú sumu peňazí. Vzhľadom na nepravidelnosť výnosov a v súčasnosti výrazné poklesy hodnoty nehnuteľností nie je možné počítať dlhodobo ani s pravidelnou a zvyšujúcou sa rentou z prenájmu. Nehnuteľnosť však má svoju hodnotu, pod ktorú vzhľadom na kritériá lokality a dopytu nikdy nepôjde. Vlastniť nehnuteľnosť, s ktorou môžete narábať pomimo svojho živobytia, je ideálnym spôsobom zábezpeky na dôchodok aj tým, že dlhodobo majú nehnuteľnosti potenciál zhodnotiť sa.

Zlato, obrazy, umenie, víno

Do alternatívnych investícií patria najčastejšie drahé kovy vo fyzickej podobe alebo zbierky cenných mincí, umenia, obrazov či starožitností. Ich spoločnou nevýhodou sú vysoké náklady na kúpu a predaj, vysoké provízie. Ale v rámci investícií majú trvalo udržateľnú hodnotu. Zároveň na dlhodobú investíciu, ktorá si vyžaduje niekoľko desiatok rokov, sú ideálnou voľbou. V ich prípade však treba rátať so vstupnými nákladmi, ako sú overenie pravosti, prevoz, poistenie a skladovanie, úschova.

Radovan Žuffa

eTrend, 9.11. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards