Chaotický bankrot Grécka!? Znamenal by katastrofu! (Aktuality.sk)

Podľa Juraja Karpiša z INESS má Grécko ešte stále veľký deficit verejných financií. Ako uviedol pre Aktuality.sk dňa 2.11. 2011, neriadený bankrot by znamenal, že by museli zo dňa na deň urobiť veľké škrty napríklad v platoch štátnych zamestnancov alebo v dôchodkoch. Ak by prestala podpora ich bankového sektora zo strany ECB, ich bankový sektor by skolaboval a na par dní by pravdepodobne došlo k zavretiu bánk.

Chaotický bankrot Grécka!? Znamenal by katastrofu! (Aktuality.sk)

Čo by sa stalo, keby sa Grécko rozhodlo, že odmietne pomoc Európskej únie (EÚ)? Zrejme ich čaká neriadený bankrot! Eurozóna a MMF im zatiaľ stopli peniaze na pomoc!

Grécko sa otriasa v sociálnych nepokojoch

Situáciu, ktorá sa momentálne deje v Grécku, kritizujú proeurópski politici a ekonómovia, ale aj euroskeptici. Blížiace sa referendum totiž môže spustiť neriadený bankrot. A ten nechce zrejme nikto. Európa aj svet s napätím sledujú rozhodnutie gréckeho premiéra Jorgosa Papandreua, ktorý sa rozhodol, že vyhlási referendum týkajúce sa riešenia gréckej krízy. Všetci čakajú, ako bude znieť referendová otázka. Tá totiž môže rozhodnúť o prípadnom neriadenom bankrote, či odchode z eurozóny. A z toho majú strach všetci...

„Po referende, ktoré neschváli úsporné opatrenia presadzované "trojkou" môže dôjsť k neriadenému bankrotu s následným vystúpením Grécka z menovej únie. Nemyslím si však, že je to pre Grécko výhodný krok. Ak by totiž  k tomu došlo, úspory vo verejných financiách by museli byť ďaleko radikálnejšie a navyše by Gréci stratili podporu svojho bankového systému zo  strany Európskej centrálnej banky (ECB),“ povedal pre spravodajský portál Aktuality.sk ekonomický analytik Juraj Karpiš (INESS). Ani on netají obavy z neriadeného bankrotu: „Grécko má ešte stále veľký deficit verejných financií. Bankrot by znamenal, že by museli zo dňa na deň urobiť veľké škrty napríklad v platoch štátnych zamestnancov alebo v dôchodkoch. Ak by prestala podpora ich bankového sektora zo strany ECB, ich bankový sektor by skolaboval a na par dní by pravdepodobne došlo k zavretiu bánk. Ich nová mena by pravdepodobne stratila veľa zo svojej hodnoty a ľudia by preto z časti prišli o svoje úspory v bankách.“ Karpiš je pritom jeden z najhlasnejších kritikov súčasnej formy eurovalu. Viackrát sa vyjadril, že euroval nie je riešenie dlhovej krízy. Upozorňuje pritom na to, že Grécko malo ísť už pred rokom a pol do riadeného bankrotu.

Iveta Radičová je k referendu zdržanlivá

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) dnes potvrdila, že grécky premiér rozposlal list partnerom členských krajín EÚ, kde uviedol dôvody, ktoré ho motivovali vyhlásiť referendum. „Je to pochopiteľné. Rozsah sociálnych nepokojov naberá rozmery neudržateľnosti,“ komentuje rozhodnutie spájať hlasovanie o úsporných opatreniach s  dôverou vláde. Ku komentovaniu referenda je zdržanlivá, pretože nepozná znenie referendovej otázky.  „Naša ústava neumožňuje referendum k výške daní a úsporný balík Grécka v sebe toto zahŕňa. U nás by referendum na túto otázku nebolo možné. Pokiaľ bude otázka na zotrvanie v eurozóne, podľa ostatného prieskumu verejnej mienky, 70 percent Grékov chce ostať v eurozóne. Pokiaľ bude otázka, či sú pripravení prijať pomoc z EÚ v podobe pôžičiek, tiež predpokladám odpoveď áno, ale pokiaľ bude otázka, či sú pripravení prijať takúto pomoc a pritom zvyšovať dane, znižovať dlh na 120 percent, odpísať 50 percent dlhopisov, tu som si není istá odpoveďou „áno“. Naopak.“

Radičová tvrdí, že vie pochopiť Papandreua, pretože nevie udržať legitimitu vlády: „Nevie udržať odpor a protesty v krajine. Nie je to len o Grécku. Sociálne nepokoje sú v mnohých členských krajinách eurozóny a stupňujú sa.“ Je presvedčená, že neriadený bankrot by znamenal chaotický bankrot Grécka: „To si nemôže želať nikto, pretože jeho dôsledky by boli veľmi vysoké.“ 

Grécku stopli peniaze!

Grécko si zrejme bude musieť počkať na ďalšie peniaze zo záchranného úveru schváleného vlani na jar. Keďže sa premiér Jorgos Papandreu rozhodol, že vypíše referendum o druhom balíku pomoci, eurozóna a MMF pozastavili uvoľnenie ďalšej tranže vo výške 8 miliárd eur zo záchranného úveru v celkovej hodnote 110 miliárd eur. "Tranža ešte nebola vyplatená," uviedol Martin Kotthaus, hovorca nemeckého spolkového ministra financií Wolfganga Schäubleho.

Grécko podľa informácií z Atén akútne - do polovice decembra - nepotrebuje ďalšiu finančnú pomoc. Na trhy sa však nemôže vrátiť, takže, ak by nedostalo ďalšie peniaze, muselo by vyhlásiť platobnú neschopnosť. Eurozóna a MMF rozhodnú v najbližších dňoch, či uvoľnia ďalšiu tranžu. Táto bola síce už schválená, ale referendum, ktoré sa rozhodol vypísať grécky premiér a prekvapilo ostatných európskych politikov, zmenilo pravidlá hry. Podľa hovorcu nemeckej vlády Steffena Seiberta tranža určite nebude vyplatená pred pondelkovým (7. 11.) stretnutím ministrov financií eurozóny.

Z uvedených 8 miliárd eur pripadá na krajiny eurozóny 5,8 miliardy eur a na MMF zvyšných 2,2 miliardy eur.

Nepokojná Európa

Nemecko požaduje od Grécka, aby dodržiavalo dohody a aby sa držalo plánu, na ktorom sa dohodla eurozóna a Medzinárodný menový fond (MMF). Plánované grécke referendum o druhom balíku pomoci môže totiž vyvolať nebezpečné turbulencie na trhoch a viesť k rozšíreniu dlhovej krízy.

"Bolo by dobré, aby sa čo najskôr vyjasnilo, ktorou cestou sa Grécko chce vydať," povedal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v rozhovore pre Hamburger Abendblatt. Verí, že Grécko si uvedomuje svoju zodpovednosť a zrealizuje to, na čom sa dohodlo s medzinárodnými veriteľmi.

Spolkový minister zahraničných vecí Guido Westerwelle volil tvrdšie slová a vyzval Atény, aby dodržovali sľuby. "Solidarita nie je jednosmerná ulica," povedal dnes v Istanbule. "Kto si robí nárok na európsku solidaritu, musí byť pripravený na reformy, na plnenie domácich úloh." Dodal, že bolo dosť ťažké pripraviť záchranný balík pre Grécko. Atény teraz musia dôrazne potvrdiť, že dohody platia a budú sa plniť.

Lídri EÚ sa minulý týždeň dohodli na druhom balíku pomoci pre Grécko sužované dlhovou krízou. Grécky premiér Jorgos Papandreu však prekvapil svojich európskych partnerov a šokoval trhy, keď vyhlásil, že vypíše referendum o druhom balíku pomoci. Politici aj trhy sa obávajú, že Gréci, ktorí masívne protestujú proti úsporným opatreniam, pomoc odmietnu. To by znamenalo neriadený bankrot Grécka, ktorý by zrejme vyvolal obrovské turbulencie na trhoch a ďalšiu finančnú krízu.

Podľa komisára EÚ pre energetiku Günthera Oettingera rozhodnutie vypísať referendum "výrazne zhoršilo situáciu krajín, ktoré nemajú najvyšší rating, a zvýšilo nebezpečenstvo" rozšírenia krízy. Pre nemecký denník Die Welt povedal, že grécky premiér mohol na to, čo má v úmysle, aspoň upozorniť svojich európskych kolegov na minulotýždňovom summite. Papandreovo rozhodnutie "bolo prekvapením dokonca aj pre kancelárku" Angelu Merkelovú, tvrdí nemecký denník Bild. "Obávam sa, že až do referenda bude situácia nestabilná. Gréci majú mnoho dobrých dôvodov, prečo hlasovať za balík. Opatrenia, na ktorých sme sa dohodli, dávajú ich krajine šancu vyriešiť problém. V Grécku však panuje frustrácia a rezignácia. Ak Gréci nakoniec pomoc odmietnu, vôbec si nevieme predstaviť, aké to bude mať dôsledky," povedal Oettinger.

Šéf zväzu nemeckých bánk Michael Kemmer upozornil, že do plánovaného referenda banky neodpíšu časť gréckeho dlhu. Dobrovoľný odpis 50 % hodnoty dlhopisov, ktoré sú v rukách súkromných investorov, je súčasťou druhého balíka pomoci Grécku. "Neviem si predstaviť výmenu dlhopisov pred referendom." Dodal, že banky sa na to môžu pripravovať, ale odpis sa nemôže dokončiť pred referendom.

Proti referendu je aj konzervatívna grécka opozičná strana Nea Dimokratia (ND), ktorá požaduje predčasné voľby. "Nepoznáme dohodu o záchrannom programe, takže nemôžeme o ňom rozhodovať," povedal dnes v gréckom parlamente šéf strany Antonis Samaras. Vláda podľa neho robí len zmätky, a preto musí odstúpiť. Referendum povedie len k chaosu, tvrdí Samaras. Papandreu sa podľa neho snaží Grékov vydierať, keď im hovorí, že "buď prijmú záchranný balík, alebo musia opustiť" EÚ.

Aktuality.sk, 2.11. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards