Vyhliadky Grécka sú stále neisté (Pravda)

Grécko sa dostalo na hranicu bankrotu v roku 2009 so 127 –percentým dlhom, povedal pre Pravdu dňa 1.11. 2011 Juraj Karpiš z INESS.

Vyhliadky Grécka sú stále neisté (Pravda)

S prispením bánk klesne grécky dlh za deväť rokov približne v takej miere, ako narástol za posledné dva roky. Aj to za veľmi optimistického predpokladu rastu ekonomiky. Taký je dôsledok dohody lídrov eurozóny, ktorý politici s nadšením privítali, ale trhy sú veľmi opatrné.

Banky súhlasili so stratou polovice hodnoty gréckych dlhopisov, ktoré vlastnia, teda asi 100 miliárd eur. Vďaka tomu dlh Grécka presahujúci 30–tisíc eur na obyvateľa, alebo 160 percent ročného výkonu ekonomiky, klesne do roku 2020 na 120 percent, teda na hodnotu z konca roka 2009.

"Grécko potrebuje skutočný bankrot, ktorý dostane jeho dlh k HDP niekam pod úroveň 70 percent, nielen jeho atrapu. Ale to by museli straty zaznamenať aj Európska centrálna banka a krajiny, čo je v súčasnosti nemysliteľné," povedal Kamil Boros, analytik XTB. Verejné inštitúcie ako ECB držia 35 percent gréckych dlhopisov.

"Treba si uvedomiť, že Grécko sa dostalo na hranicu bankrotu v roku 2009 so 127–percentým dlhom," pripomína Juraj Karpiš z INESS.

Existujú aj krajiny s dlhom pod sto percent výkonu ekonomiky a napriek tomu museli požiadať o medzinárodnú pomoc, upozorňuje Markéta Šichtařová z Next Finance. Aj v prieskume agentúry Reuters si polovica ekonómov myslí, že schválený odpis nezabezpečí Grécku udržateľnú úroveň dlhu. Podľa nich by bolo treba vzdať sa 60 až 90 percent.

Podľa Nicolu Maia z JP Morgan môže aj 50–percentný odpis zaručiť udržateľnosť gréckeho dlhu. "Ale tento predpoklad stojí na optimistických makroekonomických predpokladoch," dodal. A v ich naplnenie analytici veľmi neveria.

Grécka ekonomika v prvých dvoch štvrťrokoch tohto roka stratila 8,1 respektíve 7,3 percenta, posledný odhad ministerstva financií hovorí o celoročnom prepade o 5,5 percenta. Na budúci rok by sa mal pád spomaliť na tri percentá. Očakávania však postupne odsúvajú návrat k rastu. Ministerstvo financií v Aténach verí v rast okolo troch percent už v roku 2013, analytici hovoria až o roku 2016.

Najhoršia recesia za posledných 40 rokov spojená s prudko rastúcimi daňami a poklesom príjmov ohrozuje podnikateľov, ktorí dlhujú bankám a musia prepúšťať. Nezamestnanosť už prekročila 16 percent a zasiahla najmä mladých ľudí.

Minister financií Evangelos Venizelos krajanom sľúbil, že už nebudú žiadne ďalšie škrty v platoch a penziách. Vláda sa chce sústrediť na reformy zaostávajúcej a príliš regulovanej ekonomiky a privatizáciu.

"Ak by sa k dohode nedospelo, dlh by v roku 2020 doanalýzasiahol 173 percent hrubého domáceho produktu. Takže ide o výraznú úľavu," dodal minister. Vďaka odpisu časti dlhu ušetrí Grécko ročne na splátkach 4,5 miliardy eur.

Ťažká rana to však bude pre banky, ktoré budú potrebovať nový kapitál vo výške 27 miliárd eur. "Je veľmi pravdepodobné, že veľká časť akcií bánk prejde pod kontrolu štátu," pripustil premiér Jorgos Papandreu.

Grécke ulice nadšenie politikov odmietajú. Tisíce kvalifikovaných ľudí vytvorili novú vlnu emigrácie. Študenti sa húfne zaujímajú o prácu v Británii, Nemecku či Austrálii. "Práve títo ľudia by mali pomôcť našej ekonomike posunúť sa od produktov a služieb založených na lacnej pracovnej sile k vyspelým produktom," pomenoval problém nasledujúcich rokov Lois Labrianidis, profesor na Macedónskej univerzite.

Pravda, 1.11. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards