Škrtanie výdavkov kvôli spomaleniu ekonomiky padá. Koalícia to necháva na novú vládu.

Rast deficitu o jeden percentuálny bod znamená úrokové náklady zhruba 33 miliónov eur. To je suma, ktorá nebude môcť byť použitá na iné účely, napríklad vo vzdelávaní, povedal Radovan Ďurana z INESS pre Hospodárske noviny dňa 24.10. 2011.

Poslanci už nechcú zachraňovať rozpočet

Požiar v budúcoročnom rozpočte už dosluhujúca koalícia neuhasí. Problém s výpadkom daňových príjmov, ktorý spôsobuje útlm ekonomiky, chcú totiž viacerí poslanci nechať až na novú vládu.

Tej by tak malo v budúcoročnom rozpočte chýbať až 600 miliónov eur, ktoré sa zrejme premietnu aj do vyššieho dlhu. „Myslím si, že deficit na úrovni 3,8 percenta už je pasé,“ hovorí poslanec KDH Anton Marcinčin.

Aj podľa Jozefa Kollára z SaS už vláda nemá mandát na to, aby napríklad zvýšila DPH. A navyše sa blížia voľby. „Chcem vidieť tú odvahu niektorej z politických strán, že dva a pol mesiaca pre voľbami príde a povie, chceme vyššiu DPH,“ podotkol. Scenár vyššieho deficitu nevylúčil ani Most-Híd či financmajster Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).

Deficit nad päť percent

Ak sa táto hrozba naplní, rozpočet by niesol deficit medzi piatimi až šiestimi percentami. Tak by ho prebrala nová vláda. „Rast deficitu o jeden percentuálny bod znamená úrokové náklady zhruba 33 miliónov eur. To je suma, ktorá nebude môcť byť použitá na iné účely, napríklad vo vzdelávaní,“ varuje analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. „Z tohto pohľadu sú voľby nepodstatný faktor, hasiť deficit treba okamžite,“ dodal.

Okrem toho hrozí, že poslanci rozpočet vôbec neschvália. Nateraz zaň odmietajú zahlasovať Obyčajní ľudia, ktorých šéf Igor Matovič si kladie podmienky. Nechce, aby poslancom, vláde a prezidentovi stúpli platy v budúcom roku o dvadsať percent. Okrem toho požaduje, aby tretinu nákladov na predčasné voľby zaplatili strany zo svojich rozpočtov. Koaličné strany tieto požiadavky nechcú akceptovať.

Ak by rozpočet neprešiel, k slovu by sa dostalo rozpočtové provizórium. Výdavky by sa počítali podľa aktuálneho roka. Podľa zistení HN by to podľa prepočtov rezortu financií tiež predznamenalo deficit na úrovni 4,5 až 5 percent.

Vyššie dane sú v hre

Všetky strany už začínajú hovoriť o vyšších daniach. Rezort financií napríklad pretláčal vyššie zdanenie alkoholu. V hre môže byť aj ďalší rast DPH. Ak bude vo vláde po marci dominovať ľavica, zvýšenie daní hrozí ľuďom s hrubým mesačným zárobkom nad 2 750 eur a korporáciám s ročným ziskom presahujúcim 33 miliónov. Tie by sa mohli zaviesť od roku 2013.

Aj preto podpredseda Smeru-SD Peter Kažimír priznáva, že vláda pod ich taktovkou by mala obmedzený manévrovací priestor. Spotrebné dane či DPH zvyšovať nechcú. A na systémovejšie zmeny vo výdavkoch treba viac času, tvrdí. „Dá sa škrtať aj plošne, ale prínos by bol iba drobný. Dá sa však bleskovo tlačiť na efektívnejší výber daní. Tam leží veľká suma peňazí,“ povedal Kažimír.

Rizikový je aj rok 2013

K ďalšiemu zásadnejšiemu znižovaniu rozpočtových schodkov tak môže dôjsť až v roku 2013. „Slovensko si už nemôže dovoliť ísť na deficit siedmich až ôsmich percent. To by znamenalo grécku cestu,“ poznamenal Marcinčin.

Aj tento rok už má svoje nášľapné míny. Práve kvôli krajinám ako Grécko, náš deficit o dva roky stúpne zhruba o 330 miliónov. Tie totiž máme vložiť do trvalého eurovalu. Keďže ich nemáme k dispozícii, budeme si ich musieť požičať. Ide pritom iba o polovicu sumy, ktorou do druhého eurovalu prispejeme do roku 2015.

Marek Ročkár

Hospodárske noviny, 24.10. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards