Smer chce rozpočet aj nové dane (SME)

Zvyšovanie daňových sadzieb  je v súčasnom prostredí vysoko mobilného investičného aj ľudského kapitálu a konkurencie lacnej pracovnej sily nebezpečnou hrou s ohňom, ktorá môže odlivom kapitálu poškodiť neistý hospodársky rast, komentoval Radovan Ďurana z INESS navrhované rozpočtové opatrenia pre SME dňa 17.10. 2011.

Smer chce rozpočet aj nové dane (SME)

Opozičný Smer chce viac zdaniť milionárov aj firmy s vysokými ziskami. Bývalí koaličníci ich celkom nezavrhli.  Ani po pondelku nie je zrejmé, akú podporu bude mať v parlamente návrh štátneho rozpočtu vlády Ivety Radičovej na budúci rok. Prezident sa totiž s lídrami parlamentných strán stále nedohodol na podobe dočasnej vlády.

Nielen bývalí koaličníci, ale ani opozičný Smer nechce rozpočtové provizórium. „Nie je to dobré. Na stole je rozpočet vlády. Teraz je otázka, kto koho nechá v štichu,“ povedal poslanec Smeru Peter Kažimír. Opozičná strana však vládny návrh nepodporuje.

Niektorí zástupcovia koalície sa už vyjadrili, že zákony, ktoré zavádzajú systémové zmeny, akou je aj reforma, budú stiahnuté z rokovania parlamentu.

SaS podporu rozpočtu podmienila minulý týždeň daňovou a odvodovou reformou a ďalšími zmenami, ktoré prešli cez vládu.

Opozičné návrhy

Poslanci z oboch táborov si zároveň uvedomujú, že aj vládny návrh bude treba zreálniť. Vychádza z toho, že naša ekonomika porastie v budúcom roku o 3,4 percenta.

Inštitút finančnej politiky, ktorý robí prognózy pre ministerstvo financií, už povedal, že začiatkom novembra posunie prognózu bližšie k dvom percentám HDP. Ak by sa nič iné nezmenilo, v takom prípade sa bude hľadať asi 200 miliónov eur.

Deficit verejných financií sa má totiž znížiť zo 4,9 percenta na 3,8 percenta HDP v budúcom roku. Dodržať záväzok znížiť deficit pod tri percentá v roku 2013 chce podľa Kažimíra aj Smer.

Alternatívu k rozpočtovým opatreniam na príjmovej stránke ponúka aj Smer. Pokúsi sa ich presadiť od januára budúceho roku.

Opozičná strana navrhuje ešte vyšší odvod pre banky, ako je doterajší návrh. Namiesto sadzby 0,4 percenta najmä z vkladov právnických osôb by odvádzali 0,7 percenta. Banky by tak podľa výpočtov Smeru odviedli štátu vyše 180 miliónov eur.

Smer chce viac zdaniť aj milionárov, firmy s vysokým ziskom a zaviesť daň na dividendy. Všetky opatrenia by mali dokopy priniesť asi 330 miliónov eur.

Novú milionársku daň, teda daň z príjmov so sadzbou 25 percent, by platili fyzické osoby s hrubým ročným príjmom nad 33­tisíc eur.

Súčasná milionárska daň je založená na tom, že zhruba od mesačného príjmu 1550 eur sa postupne znižuje odpočítateľná položka na daňovníka až na nulu. Radičovej vláda ju v rámci daňovej a odvodovej reformy navrhla zrušiť.

Firmy so ziskom nad 33 miliónov eur by zasa namiesto devätnástich percent odvádzali štátu dvadsaťdva percent.

Podľa rebríčka Trend Top 200 nefinančných podnikov by išlo o automobilových výrobcov, firmy z energetiky a telekomunikácií, ale aj spoločnosti Eset, U.S. Steel či Mondi SCP. Vyššiu daň by platili aj niektoré banky.

Dividendy by sa zdanili sadzbou päť percent. Smer nepodporuje platenie zdravotných odvodov z dividend.

„Dnes sa nachádzame v situácii, že treba diskutovať o všetkých návrhoch. Mali by sme sa snažiť vyhnúť rozpočtovému provizóriu,“ povedal poslanec SDKÚ Ondrej Matej.

Vyššiu bankovú daň či vyššie zdanenie monopolov si vie zase predstaviť Igor Matovič z Obyčajných ľudí. Trvá však na tom, že sa majú v budúcom roku zmraziť platy ústavných činiteľov.

Výhrady ekonómov

Ekonóm SAV Vladimír Baláž nepovažuje za dobré riešenie dodatočný odvod pre banky ani vyššie zdaňovanie firiem.

„Vytvára to nerovnaké hracie pole v neprospech veľkých firiem,“ povedal. Podľa Baláža by sa len opakovala stratégia Orbánovej vlády, ktorý zdanil veľké firmy z niektorých odvetví.

„Návrh takto selektívne uplatnenej korporátnej dane je extrémny zásah do daňovej sústavy a rovnosti firiem pred daňovými zákonmi,“ dopĺňa analytik Trend Analyses Martin Jesný.

Baláž si vie predstaviť novú milionársku daň, ak by sa súbežne s tým zdanili dividendy.

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana považuje takéto zvyšovanie daní za signál investorom, že nová vláda nie je ochotná, dokončiť upratovanie vo výdavkoch a navrhované zvýšenie nemusí byť posledné.

Marianna Onuferová

SME, 17.10. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards