Každý Slovák bude ručiť 1 400 eurami (Hospodárske noviny)

Podľa Juraja Karpiša z INESS vzhľadom na fakt, že slovenskí politici hospodária s deficitom, Slovensko si bude musieť na euroval požičať. Ako dodal pre Hospodárske noviny dňa 14.10. 2011, nepovažuje to za vhodnú hospodársku politiku.

Slovenský parlament včera schválil zvýšenie eurovalu. Zahlasoval zaň opozičný Smer-SD podľa dohody s lídrami troch koaličných strán.

V rámci Európskeho stabilizačného fondu (ESFS) sme sa tak zaviazali ručiť za zadlžené krajiny eurozóny do výšky 7,73 miliardy eur. Naše garancie sa tak v porovnaní s pôvodným plánom zvýšili o 3,36 miliardy eur. V prepočte na jedného obyvateľa Slovenska sa tak záruky vyšplhajú zhruba na 1 400 eur.

Garancie a hotovostné platby

„Do eurovalu nejde reálny kapitál, všetky „peniaze“ sú len garancie za to, aby EFSF mohol emitovať dlhopisy s ratingom AAA,“ povedal Ján Beňák zo spoločnosti Trim Brokers. Tým umožní zadlženým krajinám požičať si výhodnejšie na finančných trhoch.

Slovensko bude za dlhy platiť, len ak sa niektorá z krajín dostane do platobnej neschopnosti. Takýto scenár hrozí najviac pri Grécku, pri ktorom sa už začína hovoriť o odpísaní časti dlhu. Práve táto krajina by mohla byť treťou krajinou, ktorá dostane pomoc z eurovalu. „Hotovostné platby do eurovalu by sa stali skutočnosťou, keby došlo k reálnym stratám pri riadenom bankrote krajiny alebo banky a euroval by ručili za tieto straty,“ hovorí Gešperík, analytik Capital Markets.

Návratnosť je neistá

Analytici očakávajú, že časť z poskytnutých záruk sa bude musieť použiť. „V krátkodobom horizonte do troch rokov budú straty maximálne 20 až 30 percent sumy, ktorou prispejeme,“ myslí si Gešperík. Z eurovalu má ísť pritom 17,7 miliardy eur Írsku a 26 miliárd Portugalsku. Ďalším čakateľom na finančnú pomoc je Grécko, to si však musí najskôr dodržať reformné a fiškálne podmienky.

Trvalý euroval

Okrem dočasného záchranného balíka sa pripravuje Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), alebo takzvaný trvalý euroval. Ten má nahradiť dočasný euroval 30. júna 2013. Tam má Slovensko poskytnúť nielen záruky, ale aj hotovosť. Na tie si podľa Juraja Karpiša, analytika INESS, budeme musieť brať pôžičky aj my. „Vzhľadom na fakt, že slovenskí politici hospodária s deficitom, bude si musieť Slovensko požičať,“ hovorí Karpiš.

Analytikom sa však zadlžovanie Slovenska kvôli iným krajinám nepáči. „Nepovažujem to za vhodnú hospodársku politiku,“ vraví Juraj Karpiš.

Lukáš Csicsola                                                                        

Hospodárske noviny, 14.10. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards