Analytici tvrdia: Bankovú daň zaplatia klienti bánk (TASR)

Ako pre TASR povedal dňa 22.9. 2011 Juraj Karpiš z INESS, banková daň je skôr politicky príťažlivá cesta znižovania deficitu cestou skrytého zvyšovania daní pre súkromný sektor. Bude mať však za následok zníženie hospodárskeho rastu. Slovenské finančné inštitúcie nemuseli byť zachraňované z verejných zdrojov. Nevidíme preto na Slovensku dôvod na uvalenie takejto novej dane na slovenský súkromný sektor, uviedol.

Analytici tvrdia: Bankovú daň zaplatia klienti bánk (TASR)

Banková daň, ktorú v stredu (21.9.) prerokovávala vláda SR a ktorej vlastnú verziu predložil predseda strany Smer-SD Robert Fico, by mohla zvýšiť bankové poplatky pre klientov. Fico ju 21.9. predstavil ako alternatívu k vyššiemu zdaňovaniu spotreby, ktoré je podľa neho nesolidárne s menej majetnými občanmi.

"Banková daň by do istej miery mohla zvýšiť poplatky vo vzťahu ku konečným klientom, aj keď nie v plnej miere, pretože medzi bankami prebieha konkurencia," povedal  riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko. Ako dodal, vláda a politická reprezentácia by mali zabezpečovať konsolidáciu verejných financií skôr štandardnými nástrojmi.

"Banková daň takýmto nástrojom nie je," podotkol Palko. Návrh vlády SR by mal do rozpočtu priniesť 41 miliónov eur, pričom banková daň z dielne Smeru až 189 miliónov eur. Princíp bankovej dane však ešte nebol odsúhlasený na úrovni Európskej únie (EÚ). "Pretože ťažko sa hľadá kompromis, prečo len banky, a prečo nie aj poisťovne, prečo nie kolektívni investori. Veď aj títo investori sa zúčastňovali kupovania dlhopisov za zaujímavé úrokové sadzby," tvrdí Palko.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) Juraja Karpiša je banková daň skôr politicky príťažlivá cesta znižovania deficitu cestou skrytého zvyšovania daní pre súkromný sektor. Bude mať však za následok zníženie hospodárskeho rastu. "Slovenské finančné inštitúcie nemuseli byť zachraňované z verejných zdrojov. Nevidíme preto na Slovensku dôvod na uvalenie takejto novej dane na slovenský súkromný sektor," povedal Karpiš.

Podľa riaditeľa IHP ešte ani neboli vyčerpané všetky možnosti ako získať, či ušetriť peniaze v rozpočte na to, aby sa musela zavádzať milionárska daň. Tú chce Smer zaviesť vo výške 25 % pre ľudí s ročným hrubým príjmom nad 33.000 eur. "Aj keď ju zaviedli Američania a Francúzi, po takomto nástroji by som siahal až keď by už verejné financie boli v takom krvácajúcom stave, že nie je možné voliť nejaké iné riešenie," myslí si Palko. Obdobu milionárskej dane navrhol Smer aj pre firmy, ktoré majú vyšší daňový základ ako 30 miliónov eur. Tieto spoločnosti by platili namiesto 19-% dane 22-% daň.

Podľa Karpiša by však zaťažovanie súkromného sektora ďalšími daňami v čase ekonomickej neistoty a vysokej nezamestnanosti zhoršilo situáciu v slovenskej ekonomike. "Za súčasnú nepriaznivú situáciu vo verejných financiách môže aj neschopnosť a neochota predchádzajúce vlády prispôsobiť svoje výdavky zhoršujúcej sa ekonomickej situácii počas krízy," upozornil Karpiš a dodal, že verejné výdavky v roku 2009 rástli na Slovensku ďaleko najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín EÚ.

TASR

Plus jeden deň, 22.9. 2011, Hospodárske noviny, 22.9. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards