Grécko zatiaľ zostáva v eurozóne (Pravda)

Spájanie krachu Grécka s jeho odchodom z eurozóny podľa Juraja Karpiša z INESS nie je nutné. Ako povedal pre Pravdu dňa 16.9. 2011, existuje aj alternatíva reštrukturalizácie gréckeho dlhu bez vystúpenia z eurozóny. Ak sa Grécku podarí znížiť dlh a zostanú v menovej únii, Európska centrálna banka im bude ďalej garantovať bankový systém.

Grécko zatiaľ zostáva v eurozóne (Pravda)

Grécko zostane súčasťou eurozóny, odkázali už v stredu nemecká kancelárka Angela Merkelová spolu s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. Upokojili tak turbulencie na trhoch, ktoré po správach o možnom odchode južanov z eurozóny padali a znehodnocovali úspory ľudí.

Rakúsko stoplo rýchle schvaľovanie zmien v eurovale

Vyjadrenia kľúčových politikov nie sú však sprevádzané činmi. Posilnenie eurovalu, z ktorého sa majú financovať dlhy Grécka a ďalších krajín, aby sa získal čas na ich ozdravenie, naráža na čoraz väčší odpor. K Slovensku, Holandsku či Fínsku, trvajúcom na zárukách za pôžičku, sa pripojilo aj Rakúsko.

Rakúsky finančný výbor totiž stopol rýchle schvaľovanie zmien v eurovale, ktoré mali byť v miestnom parlamente odobrené už začiatkom budúceho týždňa. Nakoniec sa tak bude o novinkách rokovať koncom septembra alebo začiatkom októbra.

"Závisí to od parlamentu," povedal podľa agentúry Reuters hovorca rakúskeho ministra financií.

Ministri financií rokujú o situácii v eurozóne

Patovú situáciu, ktorú eurozóna rieši už takmer dva roky, sa v piatok opätovne pokúsia rozlúsknuť ministri financií v poľskom Vroclavi. Na pomoc im po prvý raz prichádza aj americký minister financií Timothy Geithner. Minister by mal podľa agentúry Reuters trvať na prijatí zmien v eurovale a riešení gréckych problémov. Stretnutie sa koná presne tri roky od pádu Lehman Brothers a začiatku poslednej recesie.

Eurozóna eše nie je pripravená na pád Grécka

Na urýchlené prijatie zmien, na ktorých sa dohodli európski lídri koncom júna, zatlačili po konferencii s gréckym premiérom Jorgosom Papandreuom Merkelová so Sarkozym. Nemecká kancelárka tak nepriamo dementovala, že pád Grécka si už dokážu predstaviť aj Nemci. Odborníci upozornili, že eurozóna na pád Grécka ešte nie je pripravená a mohlo by to vyvolať šírenie sa krízy a odchod od eura zo strany viacerých zo sedemnástich krajín.

Spájanie krachu Grécka s jeho odchodom z eurozóny však podľa odborníkov nie je nutné. "Existuje aj alternatíva reštrukturalizácie gréckeho dlhu bez vystúpenia z eurozóny. Ak sa Grécku podarí znížiť dlh a zostanú v menovej únii, Európska centrálna banka im bude ďalej garantovať bankový systém," konštatoval Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.

Barroso presadzuje spoločné dlhopisy, Merkelová to odmieta

Svoj návod na riešenie vyhrotenej situácie ponúka opätovne aj Európska komisia. Jej šéf Jose Manuel Barroso plánuje v najbližšom čase navrhnúť zavedenie spoločných európskych dlhopisov. "Z čisto pragmatického hľadiska by eurozóna ako celok ušetrila spoločným dlhopisom asi 54 miliárd ročne, teda 0,6 percenta výkonu ekonomiky," povedal David Marek, analytik Patria Finance.

Podľa neho by si však pre spoločné obligácie napríklad Nemci za pôžičky priplatili o 34 miliárd ročne viac ako v súčasnosti. "Najviac by logicky profitovali krajiny, ktoré stratili dôveru trhov. Grécko by ušetrilo viac ako 50 miliárd ročne, Portugalsko 14 miliárd, Írsko asi deväť miliárd," spresnil Marek. Taliansko, ktoré v stredu definitívne odkleplo úspory za 54 miliárd, by takto ušetrilo asi 26 miliárd eur. Túto možnosť však Merkelová vo štvrtok vylúčila.

NBS odporúča hlbšiu integráciu

Eurodlhopisy sú krokom k fiškálnej únii. Hlbšiu integráciu európskych politík odporučila slovenskej vláde aj Národná banka, a to aj za cenu harmonizácie priamych daní. "Ak by sme sa zriekli aj fiškálnej kompetencie, nezostalo by nám už nič, možno s výnimkou rozhodovania o výstavbe ciest na vidieku," povedal Jozef Kollár (SaS).

V praxi by sa tak krajina musela vzdať priamej dane a opätovne zaviesť progresívne zdaňovanie pracujúcich, viac by platili aj podniky a Slovensko by mohlo prísť o konkurenčnú výhodu.

So zavedením fiškálnej únie by mohli mať problémy aj veľké štáty, pretože v praxi by napríklad Francúzi na seba prevzali časť dlhov problematických krajín. Paríž pritom za dlhovú krízu už v súčasnosti neplatí len cez pôžičky, najnovšie miestnym bankám Société Générale a Crédit Agricole znížila ratingová agentúra Moody's úverové hodnotenie. Francúzske banky totiž ohrozuje držba toxických gréckych dlhopisov. Problémy bánk začali riešiť Európska centrálna banka spoločne s americkou, britskou, švajčiarskou a japonskou. Banky by mali mať v najbližšom období neobmedzené množstvo dolárov, aby sa ich situácia zlepšila. Akciové trhy na to zareagovali rastom spolu s kurzom eura.

Marcela Šimková

Pravda, 16.9. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards