Prečo nás musí zaujímať vek odchodu do dôchodku (eTrend)

Radovan
Ďurana z INESS píše na blogu eTrendu dňa 10.2. 2011 o schovávaní hlavy do
piesku.

Prečo nás musí zaujímať vek odchodu do dôchodku (eTrend)

Súčasná vláda zatiaľ neplánuje navrhovať zmenu veku odchodu
do dôchodku. Iste, má to svoje politické motivácie, ale tie ako platitelia
odvodov nemôžeme akceptovať.

Vek odchodu do dôchodku je zásadný parameter priebežného
systému dôchodkového poistenia. V krátkodobom horizonte má na bilanciu
poisťovne ďaleko vyšší dopad ako valorizácia dôchodkov, ktorá sa navyše nedá
vopred plánovať. Ilustrovať si to môžeme na jednoduchých prepočtoch, ktorých
cieľom nie je objektívne určiť výslednú hodnotu (platí to pre všetky prepočty v
tomto článku), ale ilustrovať finančné vzťahy priebežného systému.

Keby odišla na dôchodok 1.1. 2011 naraz celá 59 181 skupina
obyvateľov vo veku 62 rokov s  priemerným
dôchodkom 355 eur, náklady na ich dôchodky by za jeden rok dosiahli 252,1 mil.
eur.

Inými slovami, ak by sa z roka na rok posunul vek odchodu na
63 rokov, poisťovňa by na dôchodkoch minula zhruba o 252,1 mil. eur menej. A to
už je suma dostatočne zaujímavá v porovnaní s 800 mil. dotáciou Sociálnej
poisťovni v roku 2010 zo štátneho rozpočtu.

Vedľajšie efekty, hoci dôležité, ako napr. vyššie odvodové
príjmy poisťovne, prípadne vyššie výdavky na dávky v nezamestnanosti, teraz
nechajme stranou. Cieľom je ilustrovať efekt veku odchodu do dôchodku.

Pre celkové náklady poisťovne je však rozhodujúca doba
poberania dôchodku. Paradoxne, minister Mihál aj premiérka Radičová, hoc obaja
so znalosťou možností Sociálnej poisťovne, radi hovoria (hovorili) o dobe
dožitia pri narodení. V momente priznania dôchodku však poisťovňu – teda
platiteľov odvodov – zaujíma hlavne očakávaná doba dožitia dôchodcu, inými
slovami ako dlho bude dôchodca poberať dôchodok. V nasledujúcej tabuľke je
prehľad, ako sa táto doba predĺžila od roku 2003, keď bola prijatá 62 ročná
hranica.

Údaje za rok 2010 zatiaľ chýbajú, ale už k roku 2009 došlo k
rastu u mužov o 0,72 roku a žien dokonca o 0,82 roku. Niežeby som chcel
dodatočný rok života dôchodcom uprieť, je znakom rastúcej životnej úrovne
spoločnosti. Pri priebežnom pilieri však vytvára náklady na medzigeneračnú
solidaritu a je primerané o nich diskutovať. Predlžovanie veku de facto znamená
rast celkového počtu dôchodcov, bez ohľadu na početné skupiny jednotlivých
kohort. Predpokladajme teda, že všetci dôchodcovia sa dožijú o jeden rok viac,
ich súčasný počet je 1 000 000, s priemerným dôchodkom 345 eur*. Ročné náklady
oproti kratšiemu – pôvodnému – dôchodkovému veku sú potom 4,2 mld. Eur, to jest
suma, o ktorú pracujúci musia zaplatiť viac počas zhruba 18 rokov života
dôchodcu (v porovnaní so 17 rokmi).

Nebudeme výpočet komplikovať infláciou ani rastom
priemerných miezd (tie sa i tak prejavujú na strane výdavkov a príjmov
podobne), budeme uvažovať v statickom modeli. Dodatočná suma 4,2 mld. eur
podelená 18 rokmi dá 233 mil. eur, čo je zhruba ročný náklad, ktorí platitelia
odvodov znášajú ročne vplyvom rastu doby poberania dôchodku – za predpokladu,
že k ďalšiemu predlžovaniu doby nedochádza.

Predpokladajme, že odvody bude po zahrnutí dohôd platiť 1,7
mil. ľudí a neexistuje dotácia zo štátneho rozpočtu. Rast nákladov vyplývajúci
z predĺženia veku dožitia všetkých dôchodcov o jeden rok bude v prepočte na
jedného poistenca znamenať 11,4 eur mesačne.

Toto číslo môže byť nižšie (bez rozširovania bázy, rušenia
stropov pri platení odvodov a podobne) iba vtedy, ak bude neustále rásť báza
poistencov – miera zamestnanosti. Túžba každej vlády, ale na optimizmus veľa
historických dôvodov v prípade Slovenska nie je. No predpokladajme, že počet
poistencov vzrastie na 2 mil. Mesačné náklady by sa znížili na cca 9,7 eur.

Schovávanie hlavy do piesku môže priniesť len dva výsledky
do budúcnosti: zvyšovanie daní (a je jedno, či sa tak bude diať cez DPH, daň z
príjmu  alebo odvody) alebo pokles miery
náhrady, to jest nižšie dôchodky ako dnes vláda sľubuje. Toto mlženie je
prekvapujúce nielen s ohľadom na budúce dôchodky, ale aj na súčasný rozpočet
štátu. Diera v poisťovni, spomínaných 800 mil. eur, totiž nevznikla len tak.
Nie je dôsledkom ani druhého piliera, ani súčasnej vysokej nezamestnanosti, je
dôsledkom jeho súčasného parametrického nastavenia.  Ak má niekto pocit, že so zamestnanosťou na
predkrízovej úrovni roka 2008 by diera v dôchodkovom fonde poisťovne nebola,
hlboko sa mýli, 100 000 zamestnancov so mzdou 650 eur by zaplatilo do prvého
piliera a rezervného fondu iba 180 mil. eur ročne – za predpokladu, že nikto z
nich by nebol v druhom pilieri. Čiže z daní nerovnováhu dôchodkového systému
platíme už dnes. A tak môžeme pokojne dodatočný výnos zo zvýšenia DPH – cca 182
mil. eur, pripísať financovaniu predlžovania doby poberania dôchodku.

Z pohľadu priebežného dôchodkového systému pritom nie sú
dôležití len súčasní dôchodcovia, no aj tí budúci. Pohľad do štatistík ukazuje,
že oproti roku 2003 vzrástla očakávaná doba dožitia súčasných 30 ročných
poistencov mužov o 1,3 roka, a nie je dôvod, prečo by tento trend nemal
pokračovať smerom k európskym priemerom. Prečo im dnes vláda odmieta nahlas
povedať, že budú pracovať dlhšie, a že postupný rast veku odchodu do dôchodku
naviazaný nielen na dobu dožitia, ale aj možnosti pracujúcej populácie, je
znesiteľnejším riešením, ako prudký skok?

Radovan Ďurana

INESS

*Rozdiel medzi hodnotami 345 eur a 355 eur ilustruje rozdiel
medzi priemerným dôchodkom priznaným v tomto roku, a celkovým priemerným
dôchodkom všetkých dôchodcov. Je pravdepodobné, že rozdiel je v skutočnosti
cca. 30 – 40 eur

Trend,
10.2. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards