Zmeny k lepšiemu? (SME)

Skrátenie
skúšobnej lehoty skomplikuje vznik nových pracovných miest. Ak to zákon umožní,
zamestnávatelia budú radšej ľudí opakovane prijímať na čas určitý.

Zmeny k lepšiemu? (SME)

Vládou predstavené tézy, podľa ktorých by sa mala meniť
súčasná podoba Zákonníka práce, prekvapili v niektorých bodoch súčasne
odborárov aj zamestnávateľov. Nejde pritom o bezvýznamný detail typu povinnosti
zamestnávateľa dbať na osobnú hygienu žien (§160). Ide o dôležitý parameter
vzniku pracovného pomeru – skúšobnú lehotu.

Dnes ešte nie je zrejmé, nakoľko si vláda za návrhmi stojí
alebo majú naštartovať tripartitnú diskusiu. Stojí však za zamyslenie, aký
vplyv by malo ich prijatie.

Keď si odmyslíme problematické Pobaltie, po Španielsku má
Slovensko druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti. Ak nahliadneme do odporúčaní
ktorejkoľvek relevantnej inštitúcie, čo by vláda mohla v prospech znižovania
nezamestnanosti urobiť, nájdeme tam zjednodušenie vzniku a zániku pracovných
miest. A skrátenie skúšobnej lehoty vznik nových pracovných miest neuľahčí,
práve naopak.

Vopred prehraná
debata

Ministerstvo sa, žiaľ, dalo vtia-hnuť do vopred prehranej
diskusie o tom, koľko je primeraná skúšobná lehota. Takýto postoj vyjadruje
neschopnosť pozrieť sa na pracovný pomer v celej jeho dĺžke, od podpisu
pracovnej zmluvy po vyplatenie posledného centa odstupného. Neochotu zamyslieť
sa, čo vstupuje do rovnice predchádzajúcej rozhodnutiu vytvoriť pracovné
miesto.

Súčasná regulácia hovorí, že vytvorenie pracovného miesta
nesie okrem administratívnych a priamych mzdových nákladov aj dodatočné
nepriame náklady v podobe dvoch až troch priemerných mesačných platov
zamestnanca vplyvom povinnosti výplaty odstupného (u niektorých
zamestnávateľov, kde dochádza k silnému efektu demotivácie počas výpovednej
lehoty, sú reálne tieto náklady ešte vyššie).

Charakteristikou pracovného pomeru nízkokvalifikovaného
zamestnanca je nízka pridaná hodnota jeho práce. Zamestnávateľ vytvorí pracovné
miesto vtedy, keď v horizonte objednávok, ktoré má, pokryje pridaná hodnota
zamestnanca aj náklady na ukončenie pracovného pomeru, výpovednú lehotu aj
odstupné. Aby však vstúpil do tohto rizika, chce si zamestnanca otestovať.

Skúšobná lehota pre zamestnávateľa pritom neznamená len
možnosť otestovania schopností zamestnanca a jeho zaučenia. To platí najmä v
prípade veľkých zamestnávateľov, ktorí majú obyčajne stabilný výhľad objednávok
a zložitý výrobný proces. Pre malých zamestnávateľov má skúšobná lehota aj
dôležitú ekonomickú funkciu – umožňuje oddialiť nástup právneho stavu, v ktorom
zamestnávateľ čelí vysokým nákladom za prepustenie zamestnanca.

Je samozrejmé, že nikto by nechcel meniť pracovný pomer
šesťkrát do roka, vždy pred skončením skúšobnej lehoty. Toto však nie je
problém, ktorému čelí nezamestnaný rok hľadajúci prácu. On chce predovšetkým
pracovať a mať príjem. Skrátenie skúšobnej lehoty z ekonomických dôvodov
obmedzí ochotu hlavne malých zamestnávateľov tvoriť pracovné miesta.

Nechcené spružnenie

Účinok tejto zmeny nebude až taký závažný, ak prejde aj
druhá zmena, zvýšenie počtu opakovaných pracovných pomerov na určitý čas, ako
aj predĺženie času opakovania. Zamestnávatelia proste budú prijímať na určitý
čas. Je to možnosť, ktorou legálne predchádzajú hrozbe vysokých nákladov pri
ukončení pracovného pomeru.

Vzniká tým však zásadná otázka. Aký je vlastne zmysel tohto
skrátenia, ak sa neistota skúšobnej lehoty vymení za neistotu určitého času?
Odpoveď sa bude na vláde hľadať ťažko. Usudzujeme tak na základe aktuálneho
návrhu úpravy odstupného naznačujúcej neakceptovanie ekonomickej podstaty tohto
inštitútu, ktorý od nás nevyžaduje žiadna medzinárodná organizácia.

Namiesto odstránenia tejto pokuty za zrušenie pracovného
miesta, to jest pokuty za ekonomické rozhodnutie zamestnávateľa snažiaceho sa
využívať zdroje čo najefektívnejšie, vládny návrh úpravy výplaty odstupného
počíta iba s možnosťou „meniť farbu“ odstupného.

Možnosť kombinácie jeden mesiac výpovedná lehota a
trojnásobok mzdy v odstupnom je oproti súčasnému stavu 2+2 síce vítanou, ale
len kozmetickou úpravou, výška nákladov na ukončenie pracovného pomeru ostane
nezmenená.

Vo vládnom materiáli je to napísané správne. Takýto návrh
„spružní“ podmienky ukončenia pracovného pomeru. Ale, žiaľ, len toho pomeru,
ktorý už existuje. Vznik nových pracovných pomerov navrhované úpravy skúšobnej
lehoty a odstupného nepodporia.

Radovan Ďurana, autor je analytik INESS

SME, 6.2. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards