Dôchodkové systémy krachujú, zmena čaká aj Slovensko (Pravda)

Podľa
Radovana Ďuranu z INESS síce "zisk z migrácie" nie je v súčasnosti
pre štát príliš významný, v budúcnosti by však negatívny proces starnutia
obyvateľstva mohol aspoň spomaliť.

Dôchodkové systémy krachujú, zmena čaká aj Slovensko (Pravda)

Starnutie obyvateľstva, takzvaný
population ageing, mení celý svet. Najviac sa, prirodzene, dotýka vyspelých
krajín s kvalitným zdravotníctvom, kde život ľuďom uľahčil vedecko-technický
pokrok a namiesto rodenia detí uprednostňujú iné ponúkané šance. Trend
západoeurópskych štátov po páde komunistického režimu nastúpili aj krajiny
strednej a východnej Európy.

Dôsledkom sú však krachujúce
dôchodkové systémy, keďže na armádu penzistov pomaly nemá kto pracovať. Kým v
Spojených štátoch už uvažujú o opätovnom návrate "mladších" penzistov
do práce, takmer na celom starom kontinente sa zvyšuje dôchodkový vek, čo
vyvoláva silné protivládne protesty.

Počet dôchodcov už niekoľko
desaťročí rýchlo rastie aj na Slovensku, prognóza na nasledujúce roky je až
hrozivá. Odborníci preto volajú po zásadnej reforme dôchodkového zabezpečenia.
Čím dlhšie sa podľa nich bude odkladať, tým boľavejšie na ľudí doľahne. Iba
zvýšiť dôchodkový vek však nepovažujú za dostatočné opatrenie. Varujú, že kým
sa pre starších nenájde aj dosť práce, záťaž na sociálny systém sa nezmierni.

Pomer 1 : 2?

Prognostik SAV Pavol Kárász
pripomína, že Slovensko vymiera a nie je namieste spoliehať sa, že by sa
pôrodnosť v krajine v najbližších rokoch zdvihla a zaručila tak nový potenciál
pracovnej sily. "Nezachráni nás ani možný väčší prílev prisťahovalcov, nanajvýš
zmierni nepriaznivý trend. Treba jednoznačne zmeniť dôchodkový systém,"
uvažuje Kárász.

"Súčasný stav aj odhady do
budúcnosti sú pre vládu odkaz, aby s penzijnou reformou neotáľala. Súbežne s
ňou však musia prísť aj zmeny na trhu práce," mieni analytik UniCredit
Bank Dávid Dereník. Zdôrazňuje, že vysoká nezamestnanosť a problém
neudržateľnosti súčasného penzijného systému spolu veľmi úzko súvisia. "Už
teraz si ťažko hľadajú prácu ľudia, ktorí majú do dôchodku 10-15 rokov. Čo sa
vyrieši, ak bude občan namiesto penzie poberať iné sociálne dávky?" pýta
sa.

Podľa údajov UniCredit Bank
aktuálne na 10 ľudí starších ako 60 rokov pripadá už len asi 37 v produktívnom
veku 15 až 60 rokov. Pomer dôchodcov k aktívnemu obyvateľstvu je tak zhruba 1 :
4. Do piatich rokov sa však má počet produktívnych znížiť o šesť, čiže pomer sa
pomaly priblíži k 1 : 3. "Kritická situácia by nastala už do 15 rokov, keď
počet šesťdesiatnikov a starších narastie o 43 percent a ľudí v produktívnom
veku o 9 percent ubudne, čo smeruje k pomeru 1 : 2," uvádza Dereník.

Zdroje Asociácie dôchodkových
správcovských spoločností dokonca už na rok 2025 predpovedajú pomer platcov
odvodov k počtu penzistov na úrovni 1,62 a o päť rokov neskôr len 1,49
percenta. V roku 2030, keď by do dôchodku mali odchádzať dnešní štyridsiatnici,
museli by ich deti odvádzať len na starobné dôchodky asi 34 percent mzdy, ak by
rodičom chceli zabezpečiť dôchodky na súčasnej úrovni. Alebo by museli asi o 36
percent klesnúť dôchodky.

Odhady urobené v roku 2002
Výskumným demografickým centrom Infostat boli pritom oveľa priaznivejšie. Ešte
vlani malo na jedného dôchodcu pracovať 5,4 človeka, v roku 2030 takmer traja
ľudia.

Sociálna poisťovňa nevládze

Starnutie obyvateľstva už teraz
vytvára nadmerné tlaky na Sociálnu poisťovňu. K vlaňajšiemu novembru vyplácala
celkovo 1,59 milióna dôchodkov, čo znamená medziročný nárast o takmer 30-tisíc.
Najviac, vyše 19-tisíc za rok, pribudlo práve starobných dôchodcov. Penzie sú
však s postupným úbytkom najstarších poberateľov v priemere stále vyššie. Kým k
vlaňajšiemu 31. novembru sa výška priemerného starobného dôchodku ustálila na
352,4 eura, rok predtým to bolo 339 eur. Štát musí každoročne dorovnať schodok
prvého piliera dotáciou asi 1,6 miliardy eur. A menej pracujúcich znamená aj menej
odvodov, na ktorých solidárny prvý pilier stojí. Udržateľný môže zostať len za
cenu zvýšenia odvodov, zníženia dôchodkov či razantného zvýšenia dôchodkového
veku.

Ekonómovia preto odporúčajú
významne posilniť druhý pilier a tiež iné formy sporenia na dôchodok.
"Občanov bude treba presvedčiť, že to, ako budú žiť na dôchodku, majú vo
vlastných rukách," pripomína Dereník. "Zabúdať však netreba ani na
zmenu systému valorizácie v prvom pilieri," dodáva Kárász.

V oblasti zvyšovania
zamestnanosti zase považujú za nevyhnutné staviť na rozvoj vzdelanosti a
kvality práce, keďže za lacnou pracovnou silou už zahraniční investori
odchádzajú do Bulharska, Rumunska či ďalších chudobnejších štátov Európskej
únie. "Minulé vlády, najmä tá posledná, Ficova, túto sféru veľmi
zanedbali," myslí si Dereník.

Pomôžu migranti či Rómovia?

Počet obyvateľov Slovenska podľa
odborníkov v dlhšom horizonte poklesne. V roku 2060 by v krajine malo žiť len
okolo 4,5 milióna ľudí, teda asi toľko ako v roku 1970. Nepriaznivo sa zmení aj
štruktúra populácie, kým v roku 2007 bol priemerný vek 37 rokov, do roku 2030
sa má zdvihnúť na 45 rokov. Už zhruba do desiatich rokov by počet dôchodcov mal
prevýšiť počet detí do 15 rokov. Starnutie výrazne pocíti ekonomika. Z ľudí v
produktívnom veku by malo pribúdať len prisťahovalcov a Rómov.

Za posledné desaťročie počet
prisťahovalcov každoročne prevýšil počet vysťahovaných Slovákov. Len v roku
2009 získalo Slovensko zahraničnou migráciou 4 367 osôb, rok predtým až 7 060. Podľa Radovana Ďuranu z INESS síce "zisk
z migrácie" nie je v súčasnosti pre štát príliš významný, v budúcnosti by
však negatívny proces starnutia obyvateľstva mohol aspoň spomaliť.

Najrýchlejšie rastúcou skupinou
obyvateľstva budú aj naďalej Rómovia. Do 15 rokov majú tvoriť desatinu slovenskej
populácie. Kým v súčasnosti ich je odhadom asi 430-tisíc, prognózy do roku 2025
predpovedajú nárast na 530- až 550-tisíc. "Rómske obyvateľstvo sa však u
nás určite nestane väčšinovým," tvrdí Boris Vaňo z Infostatu. Reálne by to
podľa neho nebolo ani vtedy, keby sa pôrodnosť rómskeho etnika udržala na
terajšej úrovni. "Už dnes je však nižšia ako pred desiatimi rokmi,"
argumentuje presvedčený, že reprodukčné správanie Rómov sa postupne priblíži
väčšine.

Možné "prečíslenie"
väčšinového obyvateľstva Rómami vylučuje aj demograf Branislav Šprocha.
"Súčasné vysoké populačné prírastky, ktoré tak burcujú laickú verejnosť,
časom dosiahnu vrchol a poklesnú," uvádza. V rómskej rodine, ktorá sa
integrovala do slovenskej spoločnosti, sa podľa neho už teraz štatisticky rodí
len 2 až 2,5 dieťaťa. Iba v segregovaných osadách na jednu rómsku matku pripadá
5 a viac pôrodov.

Otvorenou však podľa expertov
opäť zostáva otázka, či sa migrantov a Rómov podarí včleniť na trh práce, teda
nájsť pre nich pracovné príležitosti, zabezpečiť im vzdelanie a zmeniť
diskriminačný pohľad väčšiny. Alebo sociálnemu systému len priťažia.

Soňa Pacherová

Pravda,
10.1.2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards