Tom
Nicholson zo SME v súvislosti z Veriteľom pravdepodobne odhalil viac, než všetky doterajšie vládne
audity. Pochybné operácie sa však týkajú už súčasnej vlády. Kričí
zlodej chyťte zlodeja?
“Pohľadávku, ktorú úradníci za súčasnej vlády uznali a
vyplatili Technopolu, v minulosti ministerskí úradníci odmietali uznať. Navyše,
ak by sa aj štátna akciovka Veriteľ v minulosti rozhodla za fakultnú nemocnicu
dlh vyrovnať, štát by to stálo oveľa menej.
Zo 149 miliónov korún, ktoré dostal Technopol, iba 85
miliónov tvorila istina dlhu, zvyšok, 65 miliónov korún, bolo takzvané
príslušenstvo, čiže penále a úroky. „Veriteľ principiálne platil iba istinu, a
z nej iba časť,“ povedal Tomáš
Szalay, zdravotnícky analytik z Health Policy Institute,
ktorý pracoval pre minulé vedenie ministerstva zdravotníctva.
…
Vysoko pochybné je aj to, či ministerstvo malo vôbec dlh uznať. V roku 2004
vtedajšia riaditeľka právnej sekcie ministerstva zdravotníctva Hana Muráňová
odporučila ministrovi Rudolfovi Zajacovi, aby nárok Technopolu „nebol
uspokojený“. Jej trojstranová analýza upozornila napríklad na diskutabilné
ručenie ministerstva a neukončené súdne konanie.
O
rok neskôr právnik Ernest Valko, tiež pre ministra Rudolfa Zajaca, napísal
päťstranovú analýzu, v ktorej tvrdil, že pôvodná zmluva z roku 1990 bola
„absolútne neplatným právnym úkonom“, lebo nebola dosť presná a zrozumiteľná.
A nakoniec si sám Veriteľ obstaral právnu analýzu od medzinárodnéj právnickej
firmy. Aj tá spochybnila, „či táto pohľadávka vôbec existuje“.
…
Po nástupe Ficovej vlády v roku 2006 bolo všetko inak. Veriteľ bol zrušený,
ale 650 miliónov korún z jeho zostatku bolo na účtoch ministerstva zdravotníctva.
To do konca roka všetky tieto peniaze minulo.
Uspokojený bol nielen Technopol, ale aj Spoločná zdravotná poisťovňa, ktorá
dostala 230 miliónov korún.”
