Keď Šariš obchoduje s Liptovom

Predstavme si situáciu, keď obyvateľ Prešova vyrobí pivo a chce ho predať v Liptovskom Mikuláši. Ale nemôže – prevoz piva medzi regiónmi je zakázaný.

Keď Šariš obchoduje s Liptovom

Trocha absurdná predstava – pre Slovákov. Ale napríklad v Kanade úplne bežné. Gerard Comeau z Nového Brunswicku bol v roku 2012 obvinený z prevozu 14 dební piva a troch fliaš páleného do Ontária. Nedal sa a podal ústavnú žalobu, čím len pridal do ohňa dlhej debaty v krajine o voľnom vnútornom obchode. V prvý aprílový piatok federálna a provinčné vlády podpísali dlho očakávanú dohodu CFTA – dohodu o vnútornom obchode v rámci Kanady.

Kanadská ústava z roku 1867 v sekcii 121 hovorí o voľnom pohybe tovarov medzi provinciami. Ale čas privial silné nánosy „ochranných“ opatrení v jednotlivých provinciách Kanady (podobne ako v USA, či Austrálii). Napríklad spomínané obmedzenia v obchode s alkoholom sú pozostatkom prohibičných zákonov z konca 20. rokov minulého storočia.

Pivo či víno sú len špičkou ľadovca. V Kanade je obmedzený obchod celého radu výrobkov. Rovnako tak je obmedzené uznávanie kvalifikácie remeselníkov. Automechanik z Ottawy tak nemusí mať možnosť pracovať legálne vo svojom odbore vo Vancouveri. Niektoré obmedzenia sa časom zjemnili. Napríklad spomínaní remeselníci môžu od roku 1952 v niektorých prípadoch získať federálnu „červenú pečať“, ktorá znamená federálnu platnosť ich vzdelania. V roku 1995 bol dohodnutá prvotná Dohoda o vnútornom obchode, ktorá otvorila niektoré sektory v reakcii na podpis medzinárodnej dohody NAFTA. Možno ešte významnejším momentom bol vznik Nového západného partnerstva – dohody o vzájomnom otvorení trhov v provinciách Britská Kolumbia, Alberta, Saskatchewan a Manitoba v roku 2010. Tej sekunduje množstvo medziprovinčných dohôd v rôznych oblastiach.

Dohoda z roku 1995 však v dnešnom svete Kanade nestačí. Kanada otvára zmluvou CETA obchod s EÚ. Paradoxne, CETA znamená, že európski dodávatelia by mali lepší prístup na kanadský trh ako jednotlivé provincie. Aj preto bola zmluva CFTA dotiahnutá konečne do konca a mala by platiť presne po 150. rokoch od založenia Kanady, od 1. júla tohto roku.

Nie je to okamžitá zmena. Uvoľňovanie bariér je postupné a podporené viac politickou vôľou, než právnou silou, keďže právomoci provincií rozhodovať o sebe sú naďalej dôležitou súčasťou kanadského správneho systému. Už teraz zmluva obsahuje 144 výnimiek, ktoré si jednotlivé provincie presadili. Niektoré z nich sú až bizarné, napríklad v Ontáriu môžu s ropuchami obchodovať naďalej len občania provincie. Podpis zmluvy je však zásadným historickým krokom pre Kanadu a analytici rátajú ekonomické benefity na desiatky miliárd dolárov v tejto 35-miliónovej krajine.

Kanada, USA, Austrália, či Švajčiarsko ponúkajú zaujímavý študijný materiál aj pre EÚ a jej jednotný trh. Brusel razí cestu centralizovanej harmonizácie. V Kanade budovanie trhu šlo cestou budovania vzájomných dohôd, ktoré vyvrcholili politickou dohodou CFTA, ktorá vytvára kvázi harmonizovaný trh. V USA nie je vnútorný trh harmonizovaný, ale tradičná pro-business mentalita kombinovaná so súdnymi rozhodnutiami v sporných prípadoch (ktoré niekedy vedú k federálnemu zákonu, ako napríklad Zákon o povrchovej doprave z roku 1982) samoregulujú systém. V Austrálii sa v roku 1993 federálna vláda dohodla so štátmi o vzájomnom uznávaní štandardov. Štáty si tak naďalej môžu určovať vlastné regulácie, ale zároveň nemôžu blokovať tovar z iných (austrálskych) štátov, ktorý spĺňa platné regulácie toho druhého štátu. V roku 1996 Austrália do tohto systému prijala aj Nový Zéland. Švajčiarsko tradične funguje s veľmi rozdielnymi reguláciami v rámci jednotlivých kantónov, čo predstavuje istú prekážku v rozvoji trhu, napríklad v prípade uznávania kvalifikácií. Väčšie zapojenie do externého obchodu, najmä s EÚ (Švajčiarsko má zhruba 130 vzájomných zmlúv s EÚ ohľadom trhu, má však napríklad aj zmluvu o voľnom obchode s Čínou) však vedie k intenzívnejšiemu vzájomnému uznávaniu štandardov medzi kantónmi.

Nezávislosť a samospráva menších územných a politických celkov sú dôležité, umožňujú totiž konkurencie politických riešení – a to aj v vnútri štátov. Na strane druhej, lobing lokálnych monopolova snaha uchrániť lokálne príjmy vedú k rastu obchodných prekážok aj medzi samosprávami. K ich odstraňovaniu sa však dá pristupovať aj s rešpektom k právam samospráv.

Najväčšou lekciou je však sila obchodu samotného. Tak ako nedáva zmysel, aby obmedzoval obchod Šariš s Liptovom, tak nedáva zmysel, aby obmedzovali vzájomný obchod štáty medzi sebou. Lebo logiku nemôže zmeniť nakreslenie čiary na mape. Ak má nejaký ekonomický prospech obmedzenie obchodu medzi Slovenskom a napríklad Kanadou, potom by ho muselo mať aj medzi Šarišom a Liptovom. Nielen to, zmysel by malo aj obmedzenie obchodu medzi Prešovom a Sabinovom, medzi Masarykovou ulicou a Škultétyho a vlastne aj medzi domom číslo 32 a 34. Nakoniec, každý z nás by zvládol spraviť si nejakú improvizovanú obuv a omotať sa kusom plátna, tak prečo platiť za to iným?
 

Skrátená verzia uverejnená v Hospodárskych novinách, 18.4.2017

 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards