Vysoké školy sa u nás plnia slabými žiakmi (HN)

 Robért Chovanculiak sa 6.2.2017 vyjadril k nastaveniu vysokoškolského systému na Slovensku

Vysoké školy sa u nás plnia slabými žiakmi (HN)

Kým pred piatimi neprešla pohovorovým sitom na vysokých školách približne polovica uchádzačov, dnes je to len niečo vyše 30 percent. Kritériá slovenských univerzít sa tak rapídne znižujú. Pocítia to aj tohtoroční uchádzači, ktorým sa kráti čas na podanie prihlášky na vysokú školu.

Znižovanie latky
Počet uchádzačov sa rovná počtu prijatých študentov. Presne to sa stalo minulý rok na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Podľa dekana Eduarda Burdu sa dostali do tejto situácie vôbec prvýkrát. "Na bakalársky študijný program sme mali prihlásených 689 uchádzačov v dennej forme štúdia. Ak by ich bolo viac, boli sme pripravení vyselektovať najlepších písomnými testami." Burda tvrdí, že napokon prijali všetkých aj bez skúšok. A to napriek tomu, že kapacity mali iba pre 500 študentov. Počítali totiž s tým, že nenastúpia všetci, čo sa aj potvrdilo. Napokon štúdium začalo len 403. Priznáva, že ak by škola prijala menej uchádzačov, prišla by o peniaze. Financovanie fakulty totiž závisí od počtu študentov. Podobné je to aj na ostatných fakultách školy. Podľa Jany Bluskovej z tlačového oddelenia Univerzity Komenského sú teda medzi prijatými aj takí, ktorí by predtým rozhodne neobstáli. Podľa nej to však dnes nie je výnimočné, ale je to realita viacerých univerzít.

Podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka je súčasný stav jasným dôkazom zle nastaveného systému. "V momente, keď študenti nemusia niesť žiadnu časť nákladov na svoje štúdium a školy sú odmeňované na základe počtu študentov, sú školy motivované znižovať nároky a kvalitu," vysvetlil. Z toho podľa neho profitujú najmä tí, ktorí idú na vysokú školu iba preto, aby získali titul.

Ministerstvo školstva však počet prijatých vysokoškolákov znižovať nechce. Práve naopak. "Viacerí odborníci spájajú budúcnosť ekonomiky s potrebou väčšieho počtu pracovníkov s vyššou kvalifikáciou. Podľa údajov z Eurostatu už dnes vo viacerých štátoch je podiel obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov s titulom viac ako 50 percent, ako napríklad vo Švédsku, v Nórsku, Írsku či Lotyšsku," informoval tlačový odbor rezortu školstva. Vláda sa preto zaviazala, že do roku 2020 bude mať v tejto vekovej hranici vysokoškolské vzdelanie 40 percent obyvateľstva.

Zle nastavené ciele
Analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník upozorňuje, že ministerstvo školstva tento cieľ nenastavilo správne. V západných krajinách totiž za vysokoškolské vzdelanie považujú aj trojročné štúdium. Súhlasí s ním tiež analytička a riaditeľka projektu To dá rozum Renáta Králiková, podľa ktorej by sa na Slovensku do splnenia tohto cieľa mohli počítať aj bakalári a absolventi nadstavbového štúdia na strednej škole. U nás sa však takéto štúdium nepovažuje za dokončené vysokoškolské, kým v iných krajinách áno. "Kým v západných krajinách má 20 percent ľudí bakalársky titul, u nás sú to tri percentá. Do dokončenia päťročného štúdia však tlačia aj univerzity, lebo za študentov na druhom stupni dostávajú od štátu viac financií ako na bakalárskom stupni," vysvetlila. Králiková dodáva, že takto nastavený systém financovania je chybou, ktorá dnes znehodnocuje nielen bakalársky, ale aj magisterský či inžiniersky titul. Zároveň však tvrdí, že ak chce štát docieliť, aby mali na pracovnom trhu špeciálne miesto aj bakalári, musí s nimi v prvom rade zmeniť zaobchádzanie v štátnej správe. Tá totiž bakalára oproti maturantovi platovo nijako nezvýhodňuje.

Nikola Richterová
Hospodárske noviny, 6.2.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards