Dlh Slovenska sa zníži, ak ekonomika porastie (HN)

 Radovan Ďurana komentoval výšku deficitu rozpočtu vo vzťahu v situáciíí v národnej ekonomike dňa 28.1.2016 pre Hospodárske noviny. 

Dlh Slovenska sa zníži, ak ekonomika porastie (HN)

Ak slovenská ekonomika porastie v najbližších rokoch očakávaným tempom nad tri percentá HDP, náš verejný dlh dosiahne úroveň 51 až 52 percent HDP. Znamenalo by to pokles o viac ako jedno percento oproti roku 2014. Vo svojej najnovšej štúdii o udržateľnosti verejných financií to tvrdí Európska komisia.

Ak sa nič vážne nestane, komisia dokonca predpokladá, že verejný dlh by sa do roku 2026 mohol skresať až na 39 percent HDP. To však len v prípade, že by sme striktne dodržiavali Pakt stability a rastu. Ten vyžaduje, aby členské štáty Európskej únie udržiavali svoj deficit verejných financií pod hranicou troch percent HDP a svoje dlhy pod úrovňou 60 percent výkonu ekonomiky.

Z krátkodobého hľadiska komisia nevidí výrazné riziká pre vývoj verejného dlhu, pretože makroekonomické ukazovatele sa javia pozitívne. Ekonomike sa darí, inflácia ostáva nízka a nezamestnanosť klesá.

Vankúš treba tvoriť vopred
Analytici sa domnievajú, že to je príliš optimistická prognóza. "Eurokomisia v základnom scenári predpokladá stabilný vývoj bez šokov v ekonomickom raste či v úrokovej miere na dlhopisy," vysvetľuje Viktor Novysedlák, riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Dlhodobé projekcie sú preto spojené s veľkou mierou neistoty. Navyše pri 50-percentnom pomere verejného dlhu k HDP sa spúšťa dlhová brzda. Jej cieľom je pomocou hrozby sankcií voči vláde zamedziť nárast dlhu Slovenska.

Hranice dlhovej brzdy začnú od roku 2018 klesať každý rok o jedno percento. V roku 2026 už teda bude jej úroveň na 41 percentách HDP. "Uvažovať v desaťročnom horizonte o dlhu nad 50 percent HDP by teda znamenalo nedodržanie záväzkov zákona o rozpočtovej zodpovednosti, s čím sa spájajú sankcie," dodáva Peter Goliáš, riaditeľ inštitútu INEKO. Podľa neho dlh treba znižovať aj preto, že svet skôr či neskôr zasiahne ďalšia ekonomická kríza, ktorá prinesie tlak na rast verejného dlhu. Je preto dôležité, aby si Slovensko vytvorilo vankúš, ktorý by dokázal zmierniť následky budúcej krízy.
Podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je z dlhodobého hľadiska 50-percentný pomer dlhu k HDP maximálnou prijateľnou úrovňou. Za bezpečný považuje dlh pod 40 percent HDP. "Väčšina nárastu výdavkov spojených so starnutím populácie sa prejaví až za rokom 2030," dodáva Novysedlák.

NBS je pri dlhu opatrnejšia
Aj Národná banka Slovenska očakáva postupný pokles deficitu verejných financií z vlaňajšej úrovne 2,8 percenta HDP na 2,5 percenta v tomto roku. "Očakávané zníženie deficitu súvisí s rastom rozpočtových príjmov v dôsledku pokračujúceho ekonomického rastu a prijatých opatrení, ktoré sa prejavia v umiernenejšom raste výdavkov," tvrdí NBS vo svojej najnovšej predikcii hospodárskeho vývoja.
Na druhej strane, rozpočtový deficit štátu by mal byť v tomto roku vyšší. Aj tempo znižovania verejného dlhu by sa malo spomaliť. "Politická neochota škrtiť schodok v čase, keď nás nekritizuje komisia alebo finančné trhy, je vysoká." dodáva Radovan Ďurana," analytik INESS.

Podľa Národnej banky Slovenska by mal štát v budúcnosti mať aj nižšie náklady na splácanie dlhu. Môže si totiž lacnejšie požičiavať vďaka nízkym úrokom. Verejné výdavky štátu by mali v tomto roku klesať, hoci štát bude musieť valorizovať platy niektorým verejným zamestnancom najmä v zdravotníctve a školstve.
Taktiež podiel sociálnych výdavkov štátu na HDP by mal klesať. "Daný vývoj sociálnych výdavkov je ovplyvnený najmä očakávanou nízkou infláciou, ktorá by sa mala následne prejaviť v nižšej miere valorizácie jednotlivých druhov sociálnych dávok," uvádza centrálna banka v predikcii.

Dlh môže zvýšiť starnutie
Nášľapné míny vo vývoji dlhu môžu prísť aj zo sektora zdravotníctva a dôchodkov. Z dlhodobého hľadiska nám vývoj dlhu môžu podľa Európskej komisie ohroziť vyššie výdavky na penzie a zdravotnú starostlivosť. Slovenská populácia totiž starne a s tým sa zvyšujú aj sociálne a zdravotné výdavky. "V budúcnosti tento tlak ešte výraznejšie stúpne. Súčasne sa k nemu pridávajú záväzky napríklad z PPP projektov," dodáva Goliáš.
Takisto rozpočtová rada vidí najvýznamnejšie riziko pre vysoký dlh v sektore zdravotníctva, ktorý je skrytý, keďže nie je uvedený v hrubom verejnom dlhu. Nemocnice sa pravdepodobne budú naďalej zadlžovať a vytvárať tlak na štátny rozpočet v podobe ich oddlžovania v najbližších rokoch.

Jozef Ryník
Hospodárske noviny, 28.1.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards