Viac čiernej práce. To spôsobí Richterovo sprísňovanie práce na dohodu (Sme)

 Radovan Ďurana 25.6.2016 komentoval dopad reštriktívnych opatrení  na možnosť zamestať vo vzťahu k sprísnovaniu práce na dohodu sa pre Sme. 

Viac čiernej práce. To spôsobí Richterovo sprísňovanie práce na dohodu  (Sme)

 Odborníci tvrdia, že ľudia budú robiť načierno

BRATISLAVA. Pracovať na dohodu v prípade, že ste evidovaný ako nezamestnaný, môže byť už čoskoro ťažšie. Minister práce Ján Richter vyhlásil, že plánuje pravidlá pre dohody sprísniť. Nepáči sa mu totiž, že pri výberových konaniach si firma namiesto dohodára, ktorý u nej pracuje niekoľko mesiacov, vyberie iného uchádzača.
„Za tým môže byť čierna práca, obávam sa, že v hlavnej miere čierna práca. Inak to nemá logiku,“ tvrdí Richter.

Opačný účinok
Sprísniť by sa mali pravidlá najmä pri práci na dohodu pre ľudí evidovaných na úrade práce dlhšie ako rok. Podľa Richtera práve tvrdšie pravidlá nájdu nezamestnaným prácu.
Odborníci si však myslia pravý opak. Tvrdia, že Richter tvrdšími pravidlami nedocieli vyššiu zamestnanosť, ale to, že ešte viac ľudí bude pracovať načierno. „Reštriktívne regulácie z princípu znižujú šance na zamestnanie sa,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana.

Ako presne by sa mali pravidlá zmeniť, ministerstvo v súčasnosti nešpecifikuje. V minulosti sa však hovorilo o obmedzovaní sociálnych dávok.
V súčasnosti na dohodu pracuje 30-tisíc ľudí, ktorí sú zaradení do kategórie dlhodobo nezamestnaných. Ide o ľudí, ktorí majú ukončené stredoškolské vzdelanie. A podľa Richtera ide o ľudí, o ktorých by firmy mohli mať záujem a je nepochopiteľné, prečo nie sú zamestnaní. Na zmenách pravidiel pri práci na dohodu sa chce preto dohodnúť aj s firmami. „Budeme chcieť vyvodzovať aj dôsledky,“ hovorí.
Manažér personálnej spoločnosti Manpower Ján Hendrych však tvrdí, že by zmena mohla pôsobiť kontraproduktívne. „Obával by som sa aj zvýšenia administratívy a kontroly na strane spoločností, ktoré by sa potom mohli dohodám začať vyhýbať,“ hovorí Hendrych.

Dodáva, že viac ako vo firmách, býva problém v ľuďoch, ktorí sú mesiace bez práce. Jednoducho sa im nechce pracovať. Práve možnosť pracovať aspoň na pár hodín týždenne na dohodu je podľa neho bránou k trvalým pracovným úväzkom, pretože ľuďom pomáhajú zvyknúť si na pracovné tempo.
Ak chce štát skutočne pomôcť nezamestnaným, mal by podľa Martina Reguliho z Nadácie F. A. Hayeka napríklad znížiť cenu práce, aby bolo pre firmy prijímanie takýchto ľudí atraktívnejšie.

Zárobok sa nedvíha
Celkovo na dohodu pracovalo v apríli 47-tisíc ľudí. Pred rokom ich bolo približne o desaťtisíc viac.
Nezamestnaní môžu mesačne takýmto spôsobom zarobiť približne len 148 eur. Ak sumu presiahnu, vyradí ich úrad práce z evidencie. Preto množstvo ľudí podľa odborníkov pracuje čiastočne načierno. To znamená, že oficiálne zarábajú len 148 eur a ostatok zárobku im zamestnávateľ vyplatí na ruku.

Od zavedenie eura, teda od roku 2009 sa hranica zárobku na dohodu pre nezamestnaných menila päťkrát a vzrástla o 28 eur.
Naposledy sa zvyšovala v roku 2013. Suma, ktorú môže nezamestnaný na dohodu zarobiť, sa totiž odvíja od výšky životného mimina. To sa už takmer tri roky nezvyšovalo. Dôvodom je pokles cien, takzvaná deflácia.
Podobne na nezvyšovanie životného minima doplácajú ľudia aj pri iných dávkach. Ako sú napríklad príspevky pre zdravotne postihnutých. U nich sa po rokoch upozorňovania rozhodlo ministerstvo nedávno pravidlá zmeniť.

Michaela Kušnírová
Sme, 25.6.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards