Slovensko si požičiava rekordne lacné peniaze (Finweb)

Finweb zverejnil 23.1.2015 článok o klesajúcich úrokoch pre Slovensko s vyjadrením Martina Vlachynského.

Slovensko si požičiava rekordne lacné peniaze (Finweb)

Slovensko si požičiava peniaze najlacnejšie v histórii. Dôvodom je rast ekonomiky, ale i záplava lacných peňazí na trhoch. Európska centrálna banka totiž od marca tohto roka pumpuje do ekonomiky desiatky miliárd eur a zároveň znižuje depozitné úrokové sadzby. Naposledy ich zosekala na -0,3 percenta. Komerčným bankám sa preto neoplatí mať v centrálnej banke uložené peniaze, lebo jej za to ešte musia platiť. Tak za voľné zdroje radšej nakúpia dlhy štátov, teda dlhopisy.

Platia za požičiavanie
Výsledkom je skutočnosť, že výnosy na slovenských dlhopisoch sa približujú nemeckým. Tie koncom minulého týždňa dosiahli úroveň 0,56 percenta ročne. Naše zvyčajne kopírujú vývoj nemeckých bondov a pohybujú sa v blízkosti tejto hranice.

Analytik INESS Martin Vlachynský však pripomína, že rekordne nízke výnosy nedosahuje len Slovensko, ale aj krajiny s tragickejším stavom verejných financií, ako je napríklad Španielsko alebo Taliansko. "Môžu za to nielen nulové sadzby, ale aj príval nových eur, ktoré cez kvantitatívne uvoľňovanie tečú do finančného systému a do značnej časti končia v štátnych dlhopisoch. Tie sú hlavným ťahúňom klesajúcich úrokov," tvrdí Vlachynský.

Pri kratších pôžičkách do päť rokov sú investori dokonca ochotní platiť Slovensku za to, že mu požičajú. Prvýkrát si náš štát požičiaval za záporné úroky v marci tohto roka. Išlo o dlhopisy so splatnosťou 1,75 roka.

Na krátkodobom peňažnom trhu je obchodovanie s voľnou likviditou so zápornými úrokovými sadzbami v súčasnosti úplne bežné. "Investori hľadajú bezpečné aktívum, ktoré im zníži stratu oproti uloženiu peňazí v centrálnej banke. Tam musia za to v súčasnosti platiť 0,3 percenta ročne," vysvetľuje pre HN Daniel Bytčánek, riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.

Podľa Vlachynského tlačia do zdanlivo nevýhodnej investície aj regulačné pravidlá finančného trhu. Tie nariaďujú finančným inštitúciám držať v portfóliu istý pomer aktív s vysokým ratingom, medzi ktoré spadá väčšina štátnych dlhopisov.

Záporné úroky máme podľa niektorých analytikov nielen vďaka dobrému hospodáreniu vlády, ale kvôli nedostatku iných možnosti kam investovať. Výnosy sú vysoké len na rizikových dlhopisoch Grécka, a tam sa nie každý odváži vložiť peniaze. "Ak je investor opatrný a vyberá medzi investovaním do slovenských dlhopisov s mierne zápornou sadzbou a portugalských dlhopisov s mierne kladnou sadzbou, vyberie si práve našu krajinu, lebo Slovensko je vnímané ako menej rizikové," vysvetľuje Marianna Červená, analytička Slovenskej sporiteľne.

Navyše prevláda dopyt po dlhopisoch nad ich ponukou. Národná banka Slovenska nakupuje v súčasnosti viac dlhopisov od investorov, ako štát emituje na primárnom trhu. "Táto prevaha dopytu nad ponukou generuje extrémne malé výnosy slovenských štátnych dlhopisov. Za malé úrokové sadzby sa však dajú na primárnom trhu získať zdroje len v limitovanom množstve a na sekundárnom trhu sa uskutočňuje veľmi málo obchodov," dodáva Bytčánek.

Ďalšie zadlžovanie je limitované
Pri nízkych nákladoch na dlh by mohla mať vláda pokušenie viac sa zadlžovať. Na Slovensku však od roku 2011 platí zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý určuje strop na dlh. Ak ten vystúpi nad 50 percent HDP, tak vláde hrozia automatické sankcie vo forme zmrazenia platov či výdavkov.

Vláda sa však zadlžuje viac, ako by sme v dobrých časoch čakali. Kým v minulom roku bol verejný dlh podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na úrovni 53,5 percenta výkonu ekonomiky, v tomto roku sú prognózy, že bude pod hranicou 53 percent. Stále je to však viac, ako dovoľuje dlhová brzda.

Ekonómovia sú pritom optimistickí, keďže ekonomika Slovenska rastie rýchlejšie, ako sa očakávalo. " Aj vďaka tomu je predpoklad, že sa slovenský verejný dlh bude v pomere k HDP mierne znižovať," odhaduje Červená.
Nízke náklady na dlh môžu spôsobiť to, že vláda môže odkladať konsolidáciu verejných financií. Vlachynský však pripomína, že rekordne nízke úroky nemôžu trvať večne a v prípade ich budúceho zvyšovania začne tlak na rozpočty štátov rásť.
 

Jozef Ryník
Finweb, 23.12.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards