Na koncové ceny elektriny dopláca priemerná domácnosť okolo 60 eur ročne, tvrdia analytici (Sme)

Sme uverejnil 13.1.2016 článok o vplyvoch vysokej ceny elektriny na konkurencieschopnosť Slovenska s vyjadrením Martina Vlachynského. Danú problematiku rozpracoval INESS v publikácií Elektrická daň. 

Na koncové ceny elektriny dopláca priemerná domácnosť okolo 60 eur ročne, tvrdia analytici (Sme)

Koncové ceny elektrickej energie v SR patria medzi najvyššie v strednej a východnej Európe, čo v tomto konkurenčnom prostredí znižuje šance Slovenska získať zahraničné investície.

Priemerná slovenská domácnosť zaplatí ročne okolo 373 eur za výrobu elektriny, z toho politické zásahy všetkých doterajších vlád v elektro energetike ju stoja približne 60 eur ročne. Táto pomyselná elektrická daň by sa dala znížiť na okolo 26 eur, k čomu je potrebných niekoľko opatrení. K týmto záverom dospel analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský vo svojej publikácii Elektrická daň, ktorú predstavil dnes v Bratislave na seminári INESS.

Nejde o jednoduchú záležitosť
"Za každú MWh spotrebovanej energie zaplatí priemerná štvorčlenná domácnosť v koncových cenách okolo 26 eur len za to, že financuje rôzne vládne politiky z minulosti, čo ročne predstavuje okolo 60 eur. V tejto dani nájdeme podporu okrem iného ďalších daní, podporu obnoviteľných zdrojov, ale napríklad aj to, že sa v minulosti nevytvorili dostatočné rezervy na vyradenie jadrových zariadení," objasnil Vlachynský.

Preto si myslí, že vylúčiť túto pomyselnú daň, ktorú domácnosti platia, nebude jednoduché. Napriek tomu navrhuje päť opatrení, ktorých realizovanie by mohlo prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia v SR.
"Energetika by sa mala prestať využívať ako lacná kasa pre štátny rozpočet. Štát tým, že má čiastočné alebo úplné podiely v energetických firmách, dokáže si v ťažkých aj dobrých časoch pomerne ľahko vyťahovať peniaze z týchto firiem vo forme dividend, super dividend a podobne," povedal Vlachynský.

Zastaviť by sa podľa neho malo aj priame alebo nepriame dotovanie akejkoľvek výroby elektriny, či už hnedého uhlia alebo z obnoviteľných zdrojov. "Ak sa vláda rozhodne pre takú politiku, mala by sa hradiť zo štátneho rozpočtu. Nemala by byť prenášaná na spotrebiteľov elektriny," zdôraznil analytik.

Náklady na výrobu navrhuje preniesť na štátny rozpočet. "Štát robí zelenú politiku, sociálnu politiku, čiže ide o politiky, ktoré nemajú priamo súvis s tým, či firma alebo občan spotrebuje elektrinu," myslí si Vlachynský.
Navrhuje zrušiť cenovú reguláciu pre malé a stredné podniky a domácnosti. Regulované ceny podľa neho neumožňujú akýkoľvek širší rozvoj trhu.

Dlhodobá stratégia pre energetiku
"Ak chce dnes dodávateľ ponúknuť zaujímavé produkty, napríklad paušál na elektrinu, ku ktorému by ponúkol novú úspornú práčku, alebo zaviesť inteligentné merače do domácnosti, ktoré by zapínali spotrebiče v čase, kedy je elektrina najlacnejšia, tak vďaka tomu, že dnes kvôli regulátorovi nie je možné spraviť takéto tarify, tak produkty na trhu vôbec nevznikajú," skonštatoval.

Štát by mal vytvoriť aj dlhodobú stratégiu pre energetiku.
"Doterajšie opatrenia sú ad hoc, a nie sú súčasťou nejakého dlhodobého plánu. Pre každého investora je stabilnejšie prostredie nižšie riziko a je nevyhnutné preto, aby do krajiny a do sektoru investoval a neprenášal riziká do koncových cien," podčiarkol analytik INESS.

TASR
Sme, 13.1.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards