Trend budúcnosti? Nevlastniť, ale požičiavať si (Pravda)

Pravda zverejnila 24.11.2015 článok o zdieľanej ekonomike s komentárom Róberta Chovanculiaka

Trend budúcnosti? Nevlastniť, ale požičiavať si (Pravda)

 Požičať si od suseda miešačku, ak staviate dom, alebo s kolegami spoločne cestovať každé ráno do práce jedným autom a skladať sa na benzín. Zdieľaná ekonomika, keď človek vecí nevlastní, ale si ich len požičiava, má veľký potenciál do budúcnosti.

Pre užívateľov takzvanej „collaborative consumption“ to zároveň prináša úsporu vo forme nákladovo efektívnejšieho využitia vecí, ktoré nepotrebujú dennodenne. Dobrým príkladom je napríklad to, koľko domácností vlastní vŕtačku a koľko minút v roku je vŕtačka aktívne používaná.

„Požičiavanie nevyužitých aktív, napríklad miešačky na maltu, elektrickej píly na drevo či ťažného koňa, poznali už naši rodičia aj starí rodičia na vidieku, možnosť efektívnejšieho spárovania potrieb a poddimenzovaných statkov, ktoré stoja ladom, však tento proces výrazne zefektívňujú a zrýchľujú. Zdieľaná ekonomika je trend, ktorý má potenciál zásadným spôsobom zasiahnuť do mnohých oblastí ekonomiky a každodenného života, od dopravy, napríklad zdieľanie osobných vozidiel nielen pri ceste do práce, až po finančné služby,“ povedal hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

„Už dlhé roky takto fungujem. Prenajímam jednu izbu v mojom byte cudzincom, ktorí prídu nakrátko na Slovensko. Navyše im robím sprievodcu, a za to si tiež pýtam peniaze. Dokonca im niekedy za poplatok požičiavam moje auto, ak ho nepotrebujem. Veľmi mi to pomáha finančne, pretože iba čisto z platu si nemôžem dovoliť viesť pre mňa komfortný život. Takto sa zoznámim s novými ľuďmi a ešte aj zarobím,“ hovorí o svojich skúsenostiach so zdieľanou ekonomikou čitateľka Pravdy Radka Detvajová z Trnavy. Radka sa pohybuje v komunite ľudí, ktorí so zdieľanou ekonomikou majú bohaté skúsenosti.

Mesačne si vďaka ubytovaniu privyrobím 100–200 eur. Kamarát chodí s kolegami do práce jedným autom a mesačne ho to vyjde na desať eur, čo prispieva na benzín. Predtým, keď chodil sám, platil za tankovanie okolo 60 eur mesačne. Navyše, keby to robili viacerí v Bratislave, nestáli by sme v takých šialených zápchach každé ráno a poobede, keď sa vraciame z práce,“ opisuje Radka, ktorá žije a pracuje už osem rokov v hlavnom meste.

Čo je moje, to je tvoje
Z pohľadu ekonómie predstavuje zdieľaná ekonomika priblíženie sa k svätému grálu ekonómov v podobe tzv. Paretovho optima. To je stav, keď sú uskutočnené všetky vzájomne výhodné výmeny a v spoločnosti neostal žiadny priestor pre zmenu, ktorá by aspoň jednému človeku pomohla, a pritom nikomu neuškodila. „Pre niektorých ekonómov teda môže ísť doslova o malý zázrak. Pred príchodom zdieľanej ekonomiky si ani nedokázali predstaviť prítomnosť takého množstva potenciálnych, avšak neuskutočnených vzájomne výhodných výmen. Keby to dokázali, v rámci mainstreamovej ekonómie by museli označiť takýto stav ako "trhové zlyhanie“ a odporučiť štátnu intervenciu. Trh však, ako už neraz predtým, predbehol predstavivosť niektorých ekonómov a vyriešil problém ešte pred jeho identifikáciou," vysvetlil analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Róbert Chovanculiak.

Dnes toto odvetvie dosahuje celosvetové príjmy na úrovni 15 miliárd dolárov a len v USA má s ním skúsenosti vyše 80 miliónov ľudí. Pričom do roku 2025 by sa mal objem príjmov zdieľanej ekonomiky vyrovnať ich náprotivkom v tradičnom sektore. Konzultačná spoločnosť PwC odhaduje, že v tomto roku má zdieľaná ekonomika zvýšiť svetové tržby asi o 15 miliárd dolárov. Zároveň tvrdí, že v roku 2025 by to malo byť už 335 miliárd dolárov.

Rozmach vďaka internetu
Zdieľaná ekonomika sa rozrastá vďaka internetu. Väčšina „zdieľaných služieb“ sa totiž uskutočňuje práve on-line. V súčasnosti je celosvetovo známych niekoľko desiatok firiem, ktoré ponúkajú tieto služby. Napríklad Airbnb – najväčší sprostredkovateľ súkromného ubytovania na svete, Lyft alebo slovenská verzia Jazdomat – portál, kde ľudia ponúkajú miesto na zvezenie vo svojom osobnom vozidle, Easylondon – web na sprostredkovanie súkromného ubytovania v Londýne, Uber – platforma poskytujúca taxislužby, Neighborgoods – internetová komunita zdieľajúca náradia a domáce potreby alebo portál slovenský Domelia zameraný na opatrovanie detí, upratovanie a doučovanie.

V rámci finančných služieb sa uplatňuje tzv. model peer-to-peer, kde namiesto požičiavania si peňazí cez banku dochádza k pôžičkám medzi jednotlivcami, a to za prijateľnejšie úroky. Tie idú do rúk veriteľom a nie banke. Príkladom je internetový portál Lending Club. Za posledné tri roky sprostredkoval pôžičky za viac ako tri miliardy dolárov. Lending Club začínal ako jedna z prvých aplikácií na sociálnej sieti Facebook. V roku 2007 sa odčlenil a teraz funguje ako samostatná platforma, ktorá je veľmi populárna najmä medzi mladšou a strednou generáciou ľudí. Na Slovensku je pri kolektívnom požičiavaní najčastejšie využívaná stránka Žltý melón a Bondora.

Záruka spokojnosti
Za posledné roky jednotlivé internetové platformy ponúkajúce zdieľané služby začali využívať tzv. reputačné mechanizmy s obojstrannou spätnou väzbou. „Tie úspešne motivujú jednotlivých aktérov zdieľanej ekonomiky, aby upustili od oportunistického správania. Ak by tak totiž nespravili, rôzne hodnotiace systémy zaznamenávajúce históriu výmen zabezpečia, že už s nimi nikto nikdy žiadny obchod neuzavrie. Navyše samotné platformy majú motiváciu minimalizovať akékoľvek obavy jednotlivých strán výmeny, keďže vlastníci platforiem zarábajú na objeme výmen, ktoré sa uskutočnia,“ vysvetlil Chovanculiak.

Preto sa napríklad Airbnb zaväzuje uhradiť akúkoľvek škodu do výšky jedného milióna, ktorá vznikne prenajímateľovi svojho domu, alebo Uber a RelayRiders (stránka, kde ľudia môžu požičať svoje auto alebo si prenajať cudzie vozidlo, pozn. red.) ponúkajú poistenie škody pre ich jazdcov. „Aj napriek tomu, že žijeme vo veľkej, anonymnej spoločnosti, on-line reputačné mechanizmy týchto platforiem nám umožňujú bez obáv dôverovať aj úplne cudzím ľudom a pustiť ich do našich domov alebo im zveriť naše auto,“ dodal Chovanculiak.

Veľký potenciál na Slovensku
Zdieľanú ekonomiku ako pojem aktuálne podľa prieskumu agentúry Stem/Mark pozná takmer 30 percent Slovákov. Ak sa im priblížia jej základné princípy, je to už skoro polovica opýtaných. „Zdieľaná ekonomika rastie. Zatiaľ nejde o masovú zmenu, ale o niekoľko rokov zásadne zmení ekonomiku aj to, ako firmy a vo výsledku i spotrebitelia fungujú,“ uviedol analytik Home Credit Michal Kozub. Medzi najznámejšie služby zaradili respondenti tie, ktoré súvisia s autom. O možnosti spolujazdy počulo takmer 70 percent opýtaných.

Prieskum ukázal, že o služby zdieľanej ekonomiky bude na Slovensku v blízkej budúcnosti čoraz väčší záujem. Takmer dve tretiny opýtaných by sa totiž o zdieľanej ekonomike chceli dozvedieť viac. Zaujíma ich pritom predovšetkým jednak ako možnosť ušetriť peniaze a takisto ako alternatíva k štandardnému spôsobu využívania určitých služieb.

Lenka Buchláková
Pravda, 24.11.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards