Grécke banky nás vyjdú o miliardy menej (Finweb)

Martin Vlachynský sa 3.11.2015 vyjadril pre Finweb na tému privatizácie bánk v Grécku.

Grécke banky nás vyjdú o miliardy menej (Finweb)

Grécke banky by mohli potrebovať menej peňazí na záchranu, ako sa očakávalo ešte v lete. Najnovšie stresové testy Európskej centrálnej banky ukázali, že finančné domy budú potrebovať na rekapitalizáciu len 14,4 miliardy eur. Aj z tejto sumy by nešlo všetko zo štátnych peňazí, ale mali by sa na tom podieľať aj súkromní investori.

Pôvodný plán z leta rátal s tým, že v rámci tretieho záchranného balíčka by malo ísť z eurovalu na rekapitalizáciu gréckych bánk až 25 miliárd eur. Tie boli súčasťou celého balíka v sume 86 miliárd eur. "To ukazuje, že mechanizmus bol správne nastavený a požičiavať Grécku sa bude oveľa menej ako plánovaných 86 miliárd," povedal hovorca eurovalu.

Smelé plány
Eurobanka testovala zdravie štyroch najväčších gréckych bánk - National Bank of Greece, Piraeus Bank, Eurobank a Alpha Bank. Zistila, že im chýba kapitál pri horšom scenári v sume 14,4 miliardy eur, pri lepšom len 4,4 miliardy. Tieto banky majú do Frankfurtu doručiť rekapitalizačné plány do konca tohto týždňa.

Grécka vláda cez víkend zverejnila plán rekapitalizácie. Predstavuje si to tak, že Grécky fond finančnej stability, ktorý má v bankách teraz väčšinu, vydá nové akcie v kombinácii s dlhopismi. Tie sa môžu zmeniť na akcie. Zriedi sa tým vlastníctvo bánk. "Ak banka mala 100 akcií a investor z toho vlastnil 50, tak vlastnil polovicu banky. Ak teraz banka vydá dodatočných 50 akcií, tak investor bude mať 50 akcií zo 150, takže jeho vlastníctvo sa zriedi na tretinu banky. Zlé aktíva ostanú v bankách, len budú mať viac majiteľov," vysvetľuje princíp Martin Vlachynský, analytik INESS.

Podľa plánu, ak by sa nenašli privátni investori, musel by doplniť kapitál do bánk Grécky štátny fond. Analytici sa zhodujú v tom, že je to veľmi riskantná investícia, pretože grécke banky sú čiastočne znárodnené a budúcnosť tohto sektora, ako aj Grécka je veľmi neistá. "Na svete je dosť investorov, čo sa špecializujú na skupovanie ,vrakov`, ale netrúfam si hodnotiť záujem," priznáva Vlachynský.

V minulosti sa gréckym finančným domom darilo zohnať dodatočný súkromný kapitál. Napríklad v roku 2013 získali od súkromníkov tri miliardy eur a o rok neskôr dokonca 8,3 miliardy eur. Cieľom regulátorov je zohnať na rekapitalizáciu čo najviac súkromného kapitálu, aby sa to všetko neplatilo z požičaných štátnych peňazí.
Niektoré grécke banky už začali zháňať súkromný kapitál. "Piraeus ponúka dlhopisy v sume 1,1 miliardy eur a Alpha Bank ponúkla výmenu dlhopisov za podobnú sumu," uvádza Silvia Merlerová, analytička think-tanku Bruegel, na svojom blogu.

Čas a iné nejasnosti
Analytici vidia problém aj v načasovaní rekapitalizačného plánu. Grécke finančné domy by mali získať nový kapitál opäť už rok a pol po minulom pokuse. Navyše, grécke banky sa spoliehajú aj na príjmy z odložených daní, čo môže byť problém. "Toto nie je vyriešenie problému, ale len jeho oddialenie," myslí si Merlerová.
Záujem investorov o rizikové grécke banky spochybnil tiež americký miliardár Wilbur Ross, ktorý má podiel v eurobanke. Ten pre Bloomberg uviedol, že nevidí zmysel investovať do bánk, ktorých akcie len v tomto roku stratili 70 percent hodnoty.

Jozef Ryník
Finweb, 3.11.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards