Ideologická pasca (.týždeň)

 Článok Juraja Karpiša na margo kritiky ekonómie ako vedy uverejnil .týždeň 18.10.2015

Ideologická pasca (.týždeň)

Pred minulotýždňovým vyhlásením Ceny za ekonomické vedy, ktorú udeľuje švédska centrálna banka, sa v The Guardian objavil ďalší z článkov, spochybňujúcich ekonómiu ako vedu. Právom? Podľa autora článku napodobenina Nobelovej ceny dáva ekonómom nezaslúžený punc exaktnosti a prehnané sebavedomie. Tlačia sa medzi fyziku a chémiu namiesto toho, aby skromne čučali medzi nenobelovými spoločenskými vedami, ako sú psychológia či sociológia.

Napriek tomu, že mnohí ekonómovia to neradi počujú, ekonómia má skutočné bližšie k filozofii než k fyzike. Ekonómovia skúmajú konanie slobodne zmýšľajúcich ľudí v neustále meniacom sa prostredí. Bez možnosti kontrolovaného experimentu, so zmrazením ostatných premenných. Ekonómia je preto presiaknutá ideológiou a predsudkami bádateľov. Niektorí z nich si to neuvedomujú a o svojej objektivite, potvrdenej vedeckým titulom, nikdy nezapochybujú. Spomenul som si v tejto súvislosti na príbeh juhokórejského ekonóma Oh Kil-nama. Doktorát z ekonómie získal v Nemecku. Jeho práca sa zameriavala na marxistickú ekonómiu. Po skončení štúdia bol aktívny v ľavicových, protivládnych kruhoch, vďaka čomu ho v roku 1985 navštívili severokórejskí agenti s ponukou vycestovať do ich krajiny. Sľúbili mu dobre platené miesto štátneho ekonóma a liečenie zdarma pre manželku s hepatitídou. Žena bola z návrhu zdesená a emigrovať odmietala. On však rozhodol, že rodina aj s dvoma dcérami pôjde. Veď aj tam žijú len Kórejčania, a teda ,,nemôžu byť takí brutálni". Že to bola chyba, to zistili okamžite po prílete na letisko v Pchjongjangu. Tam ich spolu s komunistickými pohlavármi vítali malé pionierky. Bez ponožiek sa triasli v decembrovej zime. Jeho žena sa rozplakala. Namiesto dobrej práce a liečenia zadarmo ich čakala niekoľkomesačná indoktrinácia vo vojenskom tábore v horách a následne práca pre štátnu propagandu. Neliečenej žene sa zhoršil stav. Jedného dňa prišla pre Oha ponuka robiť agenta na ambasáde v Kodani a zvádzať juhokórejských študentov na imigráciu. Keď o ponuke, ktorá mohla zlepšiť ich živobytie, povedal žene, dala mu facku. Za jeho chybu mali podľa nej zaplatiť iba oni sami, a nie ďalší zlákaní nevinní ľudia.

Nakoniec ju presvedčil, ale musel jej sľúbiť, že keď sa dostane do Európy, ujde. To sa mu podarilo. Ženu a dcéry následne zavreli do Yodoku, jedného z viacerých severokórejských koncentračných táborov pre nepriateľov režimu.

Kvalita života v Yodoku sa dá porovnať s lágrami nacistického Nemecka alebo gulagmi komunistického Ruska. Otrocká práca, choroby, zneužívanie, týrame, podvýživa. Oh má dnes 72 rokov a žije v Južnej Kórei. Ešte v roku 1991 sa mu podarilo získať list od ženy, šesť fotografií a nahrávku hlasu dcér. Tie mu odkazovali, ako im chýba, že sa má vrátiť a všetko bude v poriadku. Ako školený severokórejský agent vedel, že išlo o pascu. V roku 1992 sa od dvoch utečencov z Yodoku dozvedel o viacerých neúspešných samovražedných pokusoch jeho ženy. Odvtedy o žene ani dcérach nepočul.

Aj taká je ekonómia.

.týždeň, 18.10.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards