Vláda schválila rozpočet (TA3)

 Dňa 7.10.2015  Radovan Ďurana komentoval rozpočet v TA3. 

Vláda schválila rozpočet (TA3)
Prepis vysielania: 
 
Marek Mašura, moderátor:
"Návrh rozpočtu na budúci rok teraz zhodnotí náš hosť. V štúdiu vítam Radovana Ďuranu, analytika inštitútu INESS. Pán Ďurana, prajem príjemný dobrý deň."
Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS, (hosť v štúdiu):
"Ďakujem, dobrý deň prajem."
Marek Mašura:
"Pán Ďurana, na začiatok už tradične všeobecná otázka. Ako vnímate návrh rozpočtu na budúci rok, je realistický, nerealistický, ambiciózny, málo ambiciózny, čo si myslíte?"
Radovan Ďurana:
"Ja osobne mu pridávam prívlastok premeškaná príležitosť, pretože je neambiciózny. Nie je vôbec ambiciózny. Ten rozpočet ako keby bol zostavovaný takým spôsobom, že zoberiem výdavky z predchádzajúceho roka, prihodím k tomu niektoré výdavky zo sociálneho balíčka a potom si zoberiem rastúci výnos z daní a odvodov, ktoré zaplatia občania, a čo my z toho vyjde, to bude deficit. Čiže on nebol zostavovaný tak, že poďme prijať opatrenia, ktorými môžme znížiť deficit, nepozeráme sa na deficit ako na veľkého nepriateľa, ale pozeráme sa na deficit ako niečo, čo už ustojíme, pretože ekonomika rastie a generuje silné dane a silné odvody, a my si teda môžme dovoliť neprijímať úsporné opatrenia a môžeme si dovoliť pokračovať v plytvaní, ktoré tam naďalej pretrváva."
Marek Mašura:
"Čiže inými slovami, čo podľa vás znižuje deficit? Iba rast ekonomiky?"
Radovan Ďurana:
"Ak porovnáme rok 2013 a rok 2016, tak vláda bude mať k dispozícii takmer o 3 miliardy eur viacej, o 2,8 miliardy eur viacej. To je obrovské číslo. Ak to porovnáme so zmenou deficitu, v roku 2013 vláda skončila s deficitom na úrovni 1,9 miliardy eur, a na rok 2016 sa chystá skončiť s deficitom takmer 1,6 miliardy eur. Čiže proti takmer 3-miliardovému nárastu daňových príjmov máme pokles deficitu o 0,3 miliardy. Z tých troch miliárd miliarda bude vyplatená na vyšších sociálnych dávkach. Ostáva nám teda 1,8 miliardy, ktorá skončí niekde inde, z toho nejakých 300 miliónov môže byť započítané na zníženie deficitu, ale tá 1,5 miliarda je použitá na financovanie vyšších výdavkov."
Marek Mašura:
"Pán Ďurana, ale niektorí ekonómovia by s vami nesúhlasili, tí by povedali, že deficit treba skôr vyjadrovať v tých percentách výkonu ekonomiky, a ten podľa vládnych plánov klesá pod 2 percentá HDP, čo sme tu nemali od roku 2007, od predkrízového roku, tak ako to vnímate? Nie je to dobrá správa?"
Radovan Ďurana:
"Tak za prvé, my sa nemôžeme tešiť z toho, že naďalej žijeme na dlh.
Už to, že máme deficit, je samé o sebe zlou správou a mierny pokles deficitu znamená, že tá zlá správa je trošku menej zlá. A za druhé, to, že nejaká automobilka predá v zahraničí o 100-tisíc áut viacej, a teda sa zvýši HDP, neoprávňuje vládu skončiť s vyšším deficitom nominálnym, teda v miliónoch eur, alebo v miliardách eur. Proste to spolu nesúvisí.
Nás ako daňových poplatníkov zaujíma, za prvé to, že či žije vláda na dlh, alebo nie, to znamená, poskytuje nám dávky, ktoré si my nemôžeme dovoliť, alebo sme ich neni ochotní zaplatiť. V tejto situácii sme, že žijeme si nad pomery, alebo inak povedané, napríklad vláda vypláca dôchodky, na ktoré nedokáže vybrať odvody. Musí si požičať na zahraničných trhoch, musí emitovať. Len tento rok vláda musí predať takmer 7 miliárd eur v dlhopisoch, aby sme boli schopní financovať náš dlh a financovať náš deficit.
A za druhé, nás nezaujíma ani tak, alebo to, aký je vysoký deficit, nás zaujíma až v druhom rade, nás predovšetkým zaujíma, či vláda tie peniaze používa rozumne, alebo nie. A v tom rozpočte sa veľmi ťažko hľadajú úsporné opatrenia, alebo opatrenia, ktoré by nejak razantne zvyšovali efektivitu verejnej správy. To je dlhodobý problém. Naopak, ako povedal pán premiér, zvyšujú sa platy zamestnancov vo verejnej správe a zvyšuje sa aj ich počet."
Marek Mašura:
"No dobre, ale ten vyrobený rozpočet, o ktorom hovoríte, by mal byť realitou v roku 2018, čiže to je podľa vás neskoro?" Radovan Ďurana:
"Je to neskoro, pretože v tomto roku a v budúcom roku, resp. aj v tom minulom roku mala vláda jedinečnú príležitosť ten vyrovnaný rozpočet dosiahnuť, alebo sa k nemu rozhodujúcim spôsobom priblížiť. Je to preto, že napríklad v budúcom roku vláda v podstate nemusí zvyšovať žiadne dávky.
Tým, že inflácia je nulová, nebude rásť životné minimum, táto vláda prijala zákon, ktorý skresáva valorizáciu dôchodkov, čiže 80 percent valorizácie bude pripísané inflácii, to znamená, že tá inflácia sa neprejaví v dôchodkoch, a sú najnižšie, historicky najnižšie úrokové sadzby na našom dlhu, to znamená, že i napriek tomu, že nám dlh absolútne vzrastie v počte miliárd, tak my budeme platiť menej na úrokoch. Čiže tieto štandardné povinné výdavky vlády v podstate klesajú, alebo stagnujú, daňové príjmy rastú, a ten slovenský deficit, keď to rozmeníme na drobné, tak on klesá len vďaka tomu, že vláda bude menej čerpať eurofondov, to znamená, že bude dávať menej vlastných zdrojov na spolufinancovanie. Takže tam chýbajú opatrenia, ktoré by viedli k tomu, že by sa aktívne znižoval deficit."
Marek Mašura:
"No dobre, ale vláda Roberta Fica presadila aj to, že sa zlepšil výber daní. To teraz nepomáha?" Radovan Ďurana:
"Tak, vláda v prvom rade zvýšila sadzby, zvýšila daň z príjmu právnických osôb, zaviedla odvody pre dohodárov, zvýšila odvodové zaťaženie živnostníkov, zachovala 20-percentnú sadzbu DPH, takže urobila prodaňové opatrenia, ale zároveň zvýšila výber DPH napríklad, čo sa prejavuje rádovo v stovkách miliónov eur, väčší podiel toho rastu na DPH má to, že ľudia míňajú viacej peňazí, nie to, že vláda vie chytať tých obchodníkov, ktorí na nadmerných odpočtoch oberajú štát o peniaze. Ale tento trend v tomto roku zastal a v budúcom roku ako nevidíme prijaté opatrenia, ktoré by ho mali nejako významne zlepšiť. Čiže opäť, do toho budúceho roku chýbajú opatrenia, ktoré by prispievali k tomu dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu."
Marek Mašura:
"Pán Ďurana, čo by ste teda vy radi v rozpočte uvítali, teda v tom návrhu na budúci rok?"
Radovan Ďurana:
"Je to taká stará básnička, ktorú opakujeme, bohužiaľ, už od roku 2013. Chýba tam ten zámer znížiť počet zamestnancov nie tým spôsobom, že každá organizácia musí znížiť o 10 percent, ale proste ísť po tých činnostiach, ktoré tie organizácie vykonávajú, rušiť tie činnosti. Na základe toho redukovať počet zamestnancov. Zoberte si napríklad už dávno požadované zriadenie agentúry, ktorá by riadila štátny majetok a efektívne by ho manažovala, predávala by poloprázdne budovy a využívala by to na nájom pre ostatné inštitúcie. Nič také nebolo prijaté. Momentálne sa hovorí o takom nejakom polotvare, ktorý zachová ten súčasný rezortizmu, keď ministerstvá medzi sebou nechcú spolupracovať.
Ďalším príkladom, kde by sa dalo šetriť, sú neefektívne výdavky typu prémia k stavebnému sporeniu, ktorá je..."
Marek Mašura:
"Prečo je to neefektívny výdavok?"
Radovan Ďurana:
"Pretože, za prvé, občania si to platia sami sebe, ale po ceste z tých daní si zoberie štátny úradník a zoberie si stavebná sporiteľňa, a len časť z toho, čo zaplatí občan na dani, sa mu vráti, a za druhé, dnes štát nepotrebuje podporovať stavebné sporenie, pretože sú najnižšie úroky na financovaní bývanie, aké v histórii na Slovensku boli. Čiže kto má nohy, ten dostane hypotéku, keď to poviem zjednodušene. Čiže toto je už dnes úplne zbytočný výdavok a je to v podstate plytvaním, pretože to ničomu nepomáha. A takýchto výdavkov sa dá nájsť aj veľa v oblasti sociálnych dávok, ktoré sú poskytované aj tým, ktorí to nepotrebujú. Ak to poviem zjednodušene, ministerské deti naďalej dostávajú prídavok na deti, pričom ten prídavok nemá žiadny vplyv na životnú úroveň ani ich, ani ich detí, pretože ich príjem je úplne inde."
Marek Mašura:
"Pán Ďurana, v tejto chvíli musím našu diskusiu ukončiť, keďže čas na ňu, bohužiaľ, vypršal. V každom prípade vám ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas na moje otázky, a prajem vám ešte príjemný deň."
Radovan Ďurana:
"Ďakujem za pozvanie, pekný deň prajem."
INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards