Voľby zmenia Grécko. Toto je sedem vecí, ktoré by ste o nich mali vedieť (Aktualne.sk)

Ako uviedol pre Aktuálne.sk 19.9.2015 Martin Vlachynský, do dnešného stavu priviedli Grécko aj ľavičiari aj pravičiari.

Voľby zmenia Grécko. Toto je sedem vecí, ktoré by ste o nich mali vedieť (Aktualne.sk)

Nedeľné Grécke voľby bude sledovať celý svet. Pôjde o tuhý súboj dvoch politických strán. Porazí opäť ľavica pravicu? O zložení helénskeho parlamentu rozhodnú voliči. Stručne však k voľbám stačí vedieť týchto zopár faktov.

 1. Politické zemetrasenie

Po horúcom gréckom lete dostalo Grécko sľúbenú finančnú injekciu 86 miliárd eur v priebehu troch rokov výmenou za to, že si poupratuje vo vlastnej krajine. Po tom, čo premiér Alexis Tsipras a jeho ľavicová vláda pripravila krajinu o 5 percent HDP, odstúpil večer 20. augusta.

Po Tsiprasovom odstupe sa dostala mandát dočasná vláda pod vedením sudkyne Vassiliki Tanuovej. V minulosti pôsobila ako predsedníčka najvyššieho súdu a stala sa vôbec prvou ženou na čele Grécka.
Trhy si premiérov odstup takmer nevšimli. Výnosy z dlhopisov vzrástli v priemere o 50 bodov a euro posilnilo na dvojmesačné maximum. Trhy sa síce mierne otriasli

„Za takouto reakciou však nestojí Grécko, ale skôr správa, ktorá prišla z Číny. Ázijské trhy klesli o 2 - 3 percentá,“ poznamenala pre Aktuálne.sk analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

2. Grécko v číslach

Od roku 2010 sa HDP Grécka znížilo o 25 percent. V súčasnosti má krajina 25-percentnú nezamestnanosť a vyše 50-percentnú nezamestnanosť mladých. Každý druhý mladý Grék je teda bez práce.

Mzdy spadli o 38 percent, dôchodky o 45 percent. Viac ako 32 percent populácie žije pod hranicou chudoby.

Dlh verejných financií Grécka predstavuje takmer 180 percent HDP. Veriteľom dlží vyše tristo miliónov eur.

3. Zadlžený fénix

Médiá i analytici už vtedy uvažovali o veľkom Tsiprasovom pláne – populistický fénix vstane z popola a vráti sa späť ešte silnejší. To by mohlo pomôcť aj reformám.

„Je totiž pravdepodobné, že ďalšie predčasné voľby opäť vyhrá. Syriza by sa tak očistila od všetkých, ktorí s nimi nesúhlasia. Je predpoklad, že ak by Gréci aj napriek schválenému reformnému balíku dali Tsiprasovi opäť dôveru, bol by schopný vytvoriť stabilnejšiu vládu, ktorá by pridala aj na dôveryhodnosti reforiem,“ uviedla pre Aktuálne.sk analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.

Ak by vyhrali rebeli zo Syrizy, mohla by opäť otriasť Európou grécka kríza.

4. Dopredu sa derie pravica

Dva mesiace dozadu Tsipras viedol, volil by ho každý siedmy Grék. Vysoké číslo vyplynulo najmä zo sympatií, ktoré si získal referendom o úsporných opatreniach, ktoré nakoniec Grécko de facto aj tak muselo prijať.

Prieskumy verejnej mienky sú tesné – v ostrom boji ľavice a pravice ide o každé percento. Stačilo sledovať prieskumy uplynulý týždeň – jeden deň viedla ľavicová Syriza, druhý deň pravicová Nová demokracia.

Ako však uviedol pre Aktuálne.sk analytik INESS Martin Vlachynský – do dnešného stavu priviedli Grécko aj ľavičiari aj pravičiari.

5. Mladí radikáli

Prvé demokratické voľby boli v Grécku v roku 1974 a odvtedy sa striedajú dve veľké strany. Pravicová Nová demokracia a socialistická Pasok.

Spoločná voličská základňa týchto dvoch strán v roku 1981 tvorila 84 percent. Všetko sa zmenilo, keď Grécko skolabovalo a od roku 2012 už mali 32 percent, rok na to 42 percent a následne 32,5 percenta.

Radikálna Syriza vznikla v roku 2004 ako hnutie, v roku 2012 ako politická strana. Mladí populistickí ľavicoví sociálni demokrati po posledných voľbách získali väčšinu. Tsipras zasadol 26. januára na kreslo premiéra.

6. Väčšinoví, no nie jediní

V roku 2015 mala Syriza najviac kresiel v 300-člennom parlamente. Vládu vytvorila v koalícii s konzervatívnou nacionalistickou stranou Nezávislí Gréci (ANEL). Hlavný opozičný prúd tvoril súčasný rival Syrizy – pravicová strana Nová demokracia. Zvyšok tvorili menenej zastúpené strany, ako napríklad centristická Rieka (To Potami), extrémne pravicový Zlatý úsvit, ale aj Pasok s najmenším počtom kresiel.

7. Preferencie sa zmenili

Prognózy prajú dvom stranám – Syriza a Nová demokracia. V januári Syriza viedla nad Novou demokraciou oveľa očividnejšie. V súčasnosti sa bijú grécki titani len veľmi tesne.

 Počet voličov ochotných podieľať sa na tvorbe demokracie však klesá. Ako uvádza The Guardian, kým v roku 1980 prišlo k urnám 80 percent voličov, pred desiatimi rokmi v roku 2005 prišlo 75 percent a v januári išlo voliť len 65 percent.

Ak nebude jasný víťaz pre zostavenie vlády jednej strany, prezident Prokopis Pavolpulos dá mandát na zostavenie vlády strane, ktorá získala najviac hlasov. Ak sa nepodarí koalíciu zostaviť, prechádza mandát na stranu druhú v poradí výsledkov volieb, v prípade neúspechu na tretiu.

Na základe odhadov teda obidve strany – či už Syriza, alebo Nová demokracia musia zostaviť koalíciu s niektorou z menších strán.

Radovan Kopečný

Aktualne.sk, 19.9.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards