Grécko už neotriasa Európou. Ani pre predčasné voľby (Pravda)

Tretí reformný balík predstavuje pre Grécko beznádejný kurz, kľúčový je odpis dlhov. Ťažko povedať, či prípadný silnejší mandát Tsiprasa k tomu povedie, alebo nie, uviedol pre denník Pravda 28.8.2015 Martin Vlachynský.

Grécko už neotriasa Európou. Ani pre predčasné voľby (Pravda)

Po tohtotýždňových šokoch na finančných trhoch sa všetka pozornosť európskych politikov, ako aj investorov presmerovala na oslabovanie druhej najväčšej svetovej ekonomiky, Číny. Grécko už po dohode o treťom záchrannom programe podľa ekonómov nie je pre Európu vrátane Slovenska akútnym problémom.

Grécky premiér Alexis Tsipras pritom nedávno rezignoval a vyhlásil v krajine predčasné parlamentné voľby. Tie sa budú konať 20. septembra. Voľby môžu mierne spomaliť prijímanie reforiem v krajine, ktoré boli podmienkou medzinárodných veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.) na zaslanie 86 miliárd eur najbližšie tri roky tejto vysoko zadlženej krajine. Reformy sú pritom pre Grécko s verejným dlhom vo výške 177 percent hrubého domáceho produktu (323 miliárd eur) a nezamestnanosťou na úrovni 26 percent nevyhnutnosťou.

„Je možné, že predčasné voľby spomalia priebeh reforiem, ale pokiaľ sa tak stane, tak nie nejako výrazne. V prípade volieb budú mať však novozvolení politici jednoduchšiu pozíciu ako súčasná vládna garnitúra, pretože reformné kroky už boli odsúhlasené a dohodnuté. Otázkou zostáva, kto sa po voľbách postaví na čelo vlády,“ povedal analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger. Posledné prieskumy favorizujú Tsiprasa a jeho radikálnu ľavicovú stranu Syriza s 34-percentnou voličskou podporou. Takmer o polovicu menej má strana Nová demokracia s 18 percentami.

Dôvodom, prečo Tsipras zvolal predčasné parlamentné voľby, je strata parlamentnej väčšiny, keď takmer tretina jeho poslancov z vládnej strany Syriza odmietla reformné plány v krajine, ako bol rast spotrebných daní či predlžovanie veku odchodu do penzie. Išlo o nepopulárne kroky, ale bez nich by krajina žila ďalej na dlh. Krajne ľavicové jadro strany, alebo aj odporcovia Bruselu, ako sa vzbúrenci v Tsiprasovej strane neoficiálne nazývajú, dokonca prešlo do novozaloženej strany Ľudová jednota. Momentálne je tam šestina Tsiprasových poslancov. Tsipras vie, že sa donekonečna nemôže spoliehať pri prijímaní zákonov na hlasy opozície. Voľby sú teda aj o očistení jeho strany od vzbúrencov a možnom posilnení jeho postavenia.
Na rade je privatizácia

Tsiprasova vláda už v krajine stihla po dohode s Bruselom zvýšiť DPH na vybrané potraviny z 13 na 23 percent. Ceny stúpli napríklad v prípade čerstvého a hlboko mrazeného mäsa, rýb, kávy, čaju a štiav. Rovnako tak zdraželi vajcia, cukor, kakao, ryža, múka a mliečne výrobky ako zmrzlina a jogurt. Drahšie sú napríklad aj hnojivá, kondómy alebo toaletný papier. Vyššia DPH na potraviny prinesie do gréckej štátnej pokladnice do konca tohto roka dodatočných 800 miliónov eur. Vyššia DPH platí aj vo všetkých reštauráciách a baroch. Od začiatku októbra sa navyše gréckym hotelom zvýši DPH zo súčasných 6,5 na 13 percent. Zároveň sa zruší 30-percentná zľava na DPH pre grécke ostrovy vrátane obľúbených turistických destinácií ako Mykonos, Santorini, Rodos a Kos.

Zvýši sa aj vek odchodu do dôchodku zo 62 na 67 rokov do roku 2022 a v tomto roku sa má začať aj s privatizáciou štátneho majetku. V najbližších troch rokoch pôjde o sumu vyše 6 miliárd eur. Krajina má privatizovať prístavy, regionálne letiská a prevádzkovateľa energetickej siete. Napríklad nemecký Fraport by mal získať 14 regionálnych gréckych letísk, medzi nimi aj letiská na ostrove Korfu (na snímke), v Solúne, na Kréte, Zakynthose, Kefalónii, Rodose, Kose či Santorini. Práve privatizácia je kvôli predčasným voľbám teraz ohrozená. „Najväčší problém je vytvorenie privatizačného fondu, ale ešte skôr v skutočnom začiatku rozpredávanie majetku. To sa podľa mňa ani nepodarí tak skoro začať,“ tvrdí analytička Next Finance Markéta Šichtářová. Privatizačný fond má byť nezávislý a bude spravovať privatizovaný majetok. Riadiť ho budú grécki experti, dohliadať na nich však majú európske inštitúcie. Peniaze sa majú využiť na rekapitalizáciu gréckych bánk. Nový fond má získať až 50 miliárd eur počas obdobia trvania tretej pôžičky. Tú môžu Gréci splácať desaťročia, odhadom pôjde o 30 až 35 rokov.
Gréci sa pripravujú na kontroly

Grécke predčasné voľby sa uskutočnia tesne pred tým, ako do krajiny prídu na kontrolu veritelia. Tí v októbri preveria, ako sa gréckej vláde darí napĺňať reformné plány výmenou za tretí balík pomoci. „Tretí reformný balík predstavuje pre Grécko beznádejný kurz, kľúčový je odpis dlhov. Ťažko povedať, či prípadný silnejší mandát Tsiprasa k tomu povedie, alebo nie,“ konštatuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martin Vlachynský. Viaceré európske krajiny vrátane Slovenska sú však proti akémukoľvek odpisu gréckeho dlhu. Medzinárodný menový fond však má na to iný názor a podmieňuje svoju spoluúčasť na finančnej pomoci Grécku práve odpisom časti jeho dlhov. „Tsipras môže s Bruselom rokovať, o čom chce. Nemecko v tomto bode jednoducho nepovolí. Myslím, že klasické odpustenie dlhu je mimo hry,“ dodala Šichtářová. MMF vo svojej správe pritom navrhuje skôr odsunúť splátky gréckeho dlhu o 30 rokov.

„Pripomínam, že väčšina splátok gréckeho dlhu je už teraz odsunutá za rok 2020. Znamenalo by to, že Grécko by začalo svoj dlh splácať niekedy po roku 2050. Takáto reštrukturalizácia je, samozrejme, faktickým bankrotom, ale politicky o dosť stráviteľnejšia ako priamočiary odpis istiny. S prižmúrenými očami sa s ňou dá súhlasiť. Už dávno to totiž nie je otázka, či členské štáty eurozóny utrpia v Grécku straty. Tá skutočná otázka tak je, kedy a ako tieto straty realizovať,“ vysvetlil Vlachynský.

K časti odpusteniu dlhov pritom zrejme časom i tak dôjde. „V súčasnej situácii je na odpustenie dlhov Grécku príliš skoro, ale tento krok sa dostane na rad zrejme ako posledný. Gréci sú aktuálne v pozícii, keď musia ukázať, že dokážu plniť stanovené dohody. A pokiaľ sa im to bude dariť, tak skôr než odpustenie dlhov príde na rad odloženie splátok a predĺženie splatnosti dlhopisov, ako navrhuje Medzinárodný menový fond, alebo dôjde k zníženiu úrokovej sadzby, ktorú navrhuje nemecká kancelárka Angela Merkelová,“ dodal Habiger.
Prvé peniaze už Gréci dostali

Gréci ešte minulý týždeň dostali prvú časť z trojročného záchranného programu vo výške 13-miliárd eur. Hneď ako im prišli peniaze na účet, poslali na splatenie svojho dlhu 3,4 miliardy eur Európskej centrálnej banke. Ďalšie tri miliardy by za plnenie reforiem mali Atény dostať do konca novembra a zvyšných 10 miliárd z prvého balíka pomoci pôjde do bánk. Využijú sa na stabilizáciu gréckeho bankového sektora, ktorý výrazne utrpel zavedením kapitálových kontrol v krajine. Doteraz platí pre Grékov limit na výber peňazí z účtov, a to vo výške 420 eur týždenne. Od roku 2010 poslali veritelia Grécku vo dvoch balíkoch pomoci dokopy sumu 216-miliárd eur.

Slovensko sa podieľalo cez euroval na pomoci Grécku doteraz formou záruk vo výške asi 1,5 miliardy eur. V rámci nového 86-miliardového balíka pomoci by z trvalého eurovalu mala ísť suma okolo 50 miliárd eur, v rámci ktorej by podiel slovenských záruk mal dosiahnuť vyše 400 miliónov eur. Podiel Slovenska v trvalom eurovale je 0,8184 percenta. Trvalý euroval bol spustený v roku 2012 s kapacitou 500 miliárd eur a podiel Slovenska bol 5,8 miliardy eur. Slovenský príspevok do eurovalu sa už dostal do dlhu a ďalšia pomoc Grécku tak nebude mať priamy dosah na verejné financie. Ak by však v budúcnosti Gréci pôžičky nesplácali, mohlo by to ovplyvniť aj deficit verejných financií na Slovensku. Eurozóna však očakáva, že Grécko sa zreformuje a skôr či neskôr pomoc vráti.

Lenka Buchláková

Pravda, 28.8.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards