Plán zostáva. Za mesiac práce aspoň štyri stovky (Pravda)

Špeciálne na Slovensku s veľkými regionálnymi rozdielmi predstavuje minimálna mzda kameň na nohe nezamestnaným predovšetkým v strede a na východe Slovenska, konštatoval pre denník Pravda 24.8.2015 Radovan Ďurana.

Plán zostáva. Za mesiac práce aspoň štyri stovky (Pravda)

Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Na pondelkovom rokovaní tripartity sa sociálni partneri na raste minimálnej mzdy opäť nedohodli. V hre je pritom okrúhla suma najnižšieho zárobku 400 eur, ktorá sa však zamestnávateľom zdá privysoká a odborárom zase prinízka.

Na ťahu je tak opäť, ako v ostatných rokoch už pravidelne, ministerstvo práce, ktoré má v takomto prípade vo vyjednávaní rozhodujúce slovo.

„Ministerstvo trvá na svojom pôvodnom návrhu. Už v túto stredu predloží vláde štyristovku. Potom je to len na nej,“ zhodnotil hovorca Michal Stuška. Pripomenul, že nárast najnižšej mzdy predpokladá aj kabinetom prijatý druhý sociálny balíček.

Debata na tripartite bola tvrdá, mzdové minimum zatlačilo do úzadia ďalšie zhruba tri desiatky prerokovávaných zákonov. Zástupcovia zamestnávateľov prišli v diskusii so zvláštnym návrhom, aby sa najnižší zárobok zdvihol na 399 eur.

„Táto ponuka bola z nášho pohľadu ústretová, a keď nebola prijatá, trváme na tom, že by sa minimálna mzda nemala dvíhať,“ vyhlásil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský.

Čo viedlo zamestnávateľov k tomu, aby boli ochotní dohodnúť sa, ak bude vláda ochotná spustiť zo svojej predstavy „jediné euríčko“? Z ministerstva zaznelo, že to z ich strany bolo rýdze politikum, malá schválnosť, aby jednoducho nebolo „podľa Fica“.

V súčasnosti sa minimálna mzda vypláca v sume 380 eur. Oproti vlaňajšku stúpla o rekordných 28 eur, čiže o 7,95 percenta. Zároveň sa od začiatku roka zaviedla odpočítateľná položka na zdravotné odvody v sume 380 eur. Za mzdové minimum pracuje vyše 15-tisíc zamestnancov.

Plánované zvýšenie na 400 eur od 1. januára 2016 by znamenalo ďalší nárast mzdového minima o 5,26 percenta. Je to podľa ministerstva o 1,16 percen­tuálneho bodu viac, ako keby sa suma dvíhala len na základe valorizačného mechanizmu definovaného zákonom.

„Navrhnutý rýchlejší rast sumy minimálnej mzdy, ku ktorému sa zaviazala aj vláda v programovom vyhlásení, považujeme za zodpovedajúci relatívne priaznivej makroekonomickej situácii,“ zdôvodnil štedrejšie navýšenie rezort. Za najnižší zárobok by po novom mohlo pracovať takmer 34-tisíc zamestnancov.

Konfederácia odborových zväzov navrhla zvýšiť mesačný najnižší zárobok od januára 2016 aspoň na 410 eur. Podľa jej prezidenta Jozefa Kollára by sa mal dvíhať ešte rýchlejšie ako doteraz.

„Prijatím Európskej sociálnej charty sa Slovensko zaviazalo, že sumu minimálnej mzdy zvýši na 60 percent priemernej mzdy,“ pripomína Kollár. Vládou navrhovaná 400-eurová minimálna mzda by podľa odhadov nárastu priemernej mzdy zhruba na úroveň 880 eur tvorila asi 45 percent priemernej. „Zisky zamestnávateľov sú stále vysoké, je tu preto možný rast všetkých miezd,“ mieni odborár.

Razantne v poslednom období zvyšujú minimálnu mzdu aj v Českej republike, kde je najsilnejším členom vládnej koalície takisto sociálna demokracia. Najnižší zárobok v Česku dlhodobo stagnoval, od začiatku roku 2007 až do augusta 2013 bol na úrovni 8 000 korún (pri vtedajšom vyššom kurze koruny k euru asi 320 eur). Potom však začal rýchlo rásť a od januára 2016 sa má z terajšej sumy 9 200 Kč (asi 341 eur) zdvihnúť o ďalších 700 českých korún (asi 26 eur), až na novú hranicu 9 900 Kč (zhruba 367 eur).

O najnovšom náraste minima o 7,6 percenta u západných susedov tiež rozhodla vláda, keď predtým odborári žiadali navýšenie o tisícku a zamestnávatelia boli ochotní súhlasiť iba s polovicou tej sumy.

„Vláda svojimi krokmi zlepšuje nielen situáciu zamestnancov, ale napráva tiež chyby predchádzajúcich pravicových vlád, ktoré zvýšenie minimálnej mzdy dlhodobo blokovali, v dôsledku čoho má naša krajina stále jednu z najnižších minimálnych miezd v EÚ,“ komentoval verdikt kabinetu premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD).

Pomer minimálnej mzdy k priemernej, ktorá sa momentálne v ČR pohybuje na úrovni 27 200 korún (priližne 1 007 eur), sa posunie zhruba k 36 percentám.

„Prečo by mala mať potenciálna čašníčka v slovenskom Utekáči vyššiu minimálnu mzdu, ako čašníčka v pražskej kaviarni?“ pýta sa v súvislosti s týmito číslami ekonóm Radovan Ďurana z INESS. Podľa neho je stanovený najnižší zárobok v skutočnosti najmä zákazom pracovať pre nízkokvalifiko­vaných, dlhodobo nezamestnaných a diskriminovaných ľu­dí.

„Špeciálne na Slovensku s veľkými regionálnymi rozdielmi predstavuje minimálna mzda kameň na nohe nezamestnaným predovšetkým v strede a na východe Slovenska,“ tvrdí Ďurana.

Aj český kabinet však mieni minimálnu mzdu zvyšovať ďalej. V koaličnej dohode a programovom vyhlásení sa ju zaviazal postupne dorovnať na 40 percent priemernej mzdy, čo by aktuálne bolo 10 122 českých korún (asi 375 eur). Priemer krajín OECD je asi 38 percent, pričom však väčšina z nich má v porovnaní so Slovenskom vyššie, mnohé až rádovo, priemerné aj minimálne mzdy.

Soňa Pacherová

Pravda, 24.8.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards