Požičať, vymeniť, vypomôcť. Ničí komunitná ekonomika pracovné miesta? (Aktualne.sk)

AirBnB neposkytuje čašníkov či upratovačky, tieto služby si klienti musia kúpiť mimo systém. Umožňuje však zvýšiť využitie kapitálu - v tomto prípade nehnuteľností - pričom získané peniaze môžu majitelia použiť na ďalšie nákupy či investície, uviedol pre Aktualne.sk 25.7.2015 Martin Vlachysnký.

Požičať, vymeniť, vypomôcť. Ničí komunitná ekonomika pracovné miesta? (Aktualne.sk)

Firiem, ktoré fungujú exkluzívne cez internet, je čoraz viac. Niekedy ide o komunitné stránky, kde si ľudia medzi sebou za poplatok vymieňajú a predávajú predmety či služby. Inokedy zasa o mobilné aplikácie, rušiace prácu prostredníka medzi klientom a firmou, ktorá produkt ponúka. Ako to ovplyvňuje ekonomiku a pracovný trh?

 Pre weby ako Booking.com, Jaspravim.sk, Farmicka.sk či Airbnb.com existuje v angličtine výraz „share economy“. Ten by sa v slovenčine dal preložiť ako komunitná ekonomika. Väčšina zo spomenutých fenoménov vznikla z potreby trhu - a užívateľom pomáha.
Problémy majú siete hotelov aj taxíky

Niektoré však hnevajú profesionálov, ako napríklad Booking a Airbnb. Prvý vyhľadáva hotely a ponúka ich neraz lacnejšie, ako keď si hotel objednáte priamo na jeho vlastnom webe.

Druhý zasa narušil trh s ubytovaním tak, že vďaka nemu môže dnes každý odvážlivec ponúknuť na krátky prenájom svoj vlastný byt.

Už mesiac trvá vo Francúzsku napätie okolo americkej mobilnej aplikácie Uberpop. Taxikári zúria, že vodiči Uber podliezajú ceny, majú chabé školenie, nie sú dosť poistení a nemusia prejsť zložitým procesom licencií.

Zákazníci alternatívnych taxíkov Uber si však pochvaľujú. Spomínajú, že taxikári sú často drzí a nenažraní.
Zisky stúpajú, pracovné miesta sa netvoria

Podľa americkej štúdie firmy PwC tento typ online služieb predstavoval vlani 13 miliárd eur, v roku 2025 to má byť až 295 miliárd eur.

Podľa svojho webu Airbnb vytvorilo len 600 pracovných miest, kým hotelierska skupina Accor zamestnáva 180-tisíc ľudí.

Ekonóm INESS Martin Vlachynský však upozorňuje, že vzájomná výpomoc medzi ľuďmi je tu od praveku.

„Internet a sociálne siete však extrémne uľahčili vzájomné vyhľadávanie, komunikáciu a cez rôzne hodnotenia spokojnosti znížili neistotu,“ vysvetľuje rozmach tohto typu ekonomiky.

Vznik spomínaných aplikácií a webov považuje za ekonomický prínos.

„Mamička si môže pár hodín denne privyrábať pečením muffinov, študentka strážením detí, či dôchodca vymaľovaním kúpeľne. Prv to bolo možné len s využitím drahých sprostredkovateľských agentúr, alebo vôbec nie. Spokojné sú obe strany, keďže tieto služby sú väčšinou lacné,“ odôvodňuje svoj názor.

Porovnanie Airbnb s hotelovou sieťou považuje za málo výpovedné.

„AirBnB neposkytuje čašníkov či upratovačky, tieto služby si klienti musia kúpiť mimo systém. Umožňuje však zvýšiť využitie kapitálu - v tomto prípade nehnuteľností - pričom získané peniaze môžu majitelia použiť na ďalšie nákupy či investície,“ vysvetľuje Vlachynský.

Zdaňovať-nezdaňovať?

Ekonóm nárast obratu firmy Airbnb ukazuje na príklade porovnania firmy so strojom.

„Ak firma používa výrobnú linku osem hodín denne a potom zvýši jej využitie na šestnásť hodín denne, s použitím rovnakého kapitálu vyrobí viac. Vďaka tomu ekonomika rastie. AirBnB možno zamestnáva 600 ľudí, ale príjmy z prenájmu živia po celom svete desaťtisíce vlastníkov, ak nie stotisíce,“ obhajuje nový druh hotelierstva.

Skutočný problém podnikateľských nápadov, ktoré zaplavili s ohromným úspechom a rýchlosťou internet, je podľa ekonóma platenie daní.

„Považujeme za legitímnu otázku, či by mal štát zdaňovať všetko, čo sa hýbe, alebo naopak nezdaňovaním umožňovať rozvoj komunitných služieb,“ hovorí.

Ekonóm pripomína, že najväčší výpadok daňových príjmov má štát v DPH, a nie je to dôsledkom zdieľanej ekonomiky.

„Kľúčovým problémom daňových systémov, ktoré odoberajú príjmy občanom, aby ich prerozdelili, bude vždy ochota priznávať príjmy. Tá závisí od kvality verejných služieb, od bohatstva spoločnosti a od výšky daňového zaťaženia,“ dodal Vlachynský.
Máme zlý zákonník práce?

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti vidí problém týchto firiem v zákonníku práce. Takéto malé služby, akési „výpomoci“, by malo byť zákonne ľahké robiť, ak človek platí dane.

„To však často nejde. V zásade platí, že ak chcem odvádzať dane, musím mať živnosť, potom zistím, že ju musím mať viazanú, potom by som mal byť poistený v prípade, ak niekomu požičiam za peniaze rebrík a ten si zlomí ruku... Sú z toho samé komplikácie. No a tie nenapomáhajú k tomu, že by to zjednodušovalo motiváciu dane platiť,“ vysvetľuje problémy drobných prác, ktoré podobné weby ponúkajú ľuďom navzájom.

Ako príklad uvádza, že stále nenašiel spôsob, ako by učiteľka mohla „legálne“ doučovať dieťa po večeroch. Výhodu v inovatívnych firmách, ktoré koncentrujú svoj biznis na internet - v nových aplikáciách - vidí v tom, že môžu rýchlo pôsobiť celosvetovo.

„Myslím si však, že väčšina týchto firiem je z menšej časti technologický projekt a z tej väčšej marketingový. Je potrebné stretávať sa s podnikateľmi, s partnermi, získať ich dôveru, aby svoj projekt vôbec rozbehli,“ komentoval.

Zdôrazňuje, že na to, aby ekonomika aj vďaka spomínaným komunitným webom rástla, je treba zmeniť pravidlá pre podnikanie.

„Malé firmy o piatich zamestnancoch nemôžu mať rovnaké pravidlá zamestnávania, prepúšťania, povinnosti bezpečnosti ako veľké. Na Slovensku je zákonník práce rovnaký pre všetkých, v Nemecku je to inak,“ povedal Páleník.

Veronika Cosculluela

Aktualne.sk, 25.7.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards