Za Grécko majú ručiť aj štáty bez eura (Pravda)

V prípade bankrotu Grécka určite dôjde k súdnym sporom, žalujúcou stranou však bude skôr euroval. Slovensko nemá priamo s Gréckom úverový vzťah, my sme „len“ akcionári eurovalu, uviedol pre Pravdu 15.7.2015 Martin Vlachynský.

Za Grécko majú ručiť aj štáty bez eura (Pravda)

Grécko má sľúbenú dlhodobú pomoc, ale to ešte neznamená, že o pár dní neskrachuje. Vláda v Aténach potrebuje rýchlo zohnať 13 miliárd eur na uhradenie dlhov splatných v najbližších týždňoch. Jedine v takom prípade Európska centrálna banka vymení grécke cenné papiere za hotovosť potrebnú na otvorenie gréckych bánk. O tom, ako Aténam narýchlo požičať, v utorok neúspešne rokovali ministri financií Európskej únie.

Európska komisia presadzuje rýchle poskytnutie pôžičky vo výške asi 7 milárd eur použitím dočasného eurovalu. V ňom za splatenie gréckych dlhov ručia aj krajiny nepoužívajúce spoločnú menu euro, čo narazilo na tvrdý odpor predstaviteľov Veľkej Británie a Českej republiky.

Pôžička by bola vyplatená v jednej platbe na účet gréckej národnej banky okamžite po prijatí príslušného rozhodnutia. Mala by maximálne trojmesačnú splatnosť. Komisia predpokladá jej preplatenie z peňazí, ktoré Grécko získa po tom, čo sa dohodne o treťom záchrannom balíku so záchranným fondom eurozóny (Európsky stabilizačný mechanizmus; ESM).
George Osborne: Eurozóna si svoje dlhy musí platiť sama

„Nápad, že britskí daňoví poplatníci budú kvôli dohode s Gréckom riskovať, je absolútne vylúčený. Eurozóna si svoje dlhy musí platiť sama,“ vyhlásil britský minister financií George Osborne. Rovnaký názor má aj český minister financií Andrej Babiš. „Problém Grécka je problémom členov eurozóny,“ povedal. Následne nemecký minister financií Wolfgang Schäuble počas tlačovej konferencie pripustil, že bude veľmi zložité nájsť spôsob, ako zaistiť gréckej vláde dočasné financovanie. V hre má byť až šesť možností poskytnutia úveru.

Dlhodobý tretí záchranný balík pre Grécko má stáť 82 až 86 miliárd eur. Za poskytnutie pomoci Atény sľúbili schváliť škrty vo výške 12 až 13 miliárd eur, privatizáciu či tvrdé reformy vrátane zvýšenia veku odchodu do dôchodku na 67 rokov.

Aj po dohode o záchrane Grécka existuje 30-percentná šanca bankrotu krajiny. Takéto zistenie vyplýva z prieskumu agentúry Reuters medzi 60 svetovými ekonómami. „Vôbec sa nerieši základný problém neudržateľnosti vysokého dlhu,“ povedal k uzatvorenej záchrannej dohode z nedele hlavný európsky ekonóm spoločnosti Capital Economics Jonathan Loynes.
MMF hovorí o nutnosti väčšieho odpísania dlhu

Z trojky veriteľov Európska centrálna banka, Európska komisia a Medzinárodný menový fond práve posledná inštitúcia najviac upozorňuje na neudržateľnosť gréckeho dlhu vo výške 320 miliárd eur.

„Dramatické zhoršenie udržateľnosti dlhu poukazuje na nutnosť odpísania dlhu v rozsahu, ktorý výrazne prekračuje doteraz zvažovaný rámec a to, čo navrhoval Európsky mechanizmus pre stabilitu (trvalý euroval),“ uviedol Medzinárodný menový fond pre agentúru Reuters.

Najpravdepodob­nejším riešením je predlženie lehoty splácania všetkých dlhov Grécka minimálne na obdobie 30 rokov. Ďalšou možnosťou je škrtnutie gréckeho dlhu, čo podporujú južné štáty eurozóny, ale jednoznačne proti sú severnejšie krajiny vrátane Nemecka a Slovenska.

Európska komisia plánuje naštartovať slabú grécku ekonomiku v najbližších 3 až 5 rokoch poskytnutím 35 miliárd eur. Keďže pôjde o peniaze z eurofondov, Gréci ich nebudú musieť nikom vracať.
Záchranný balík vytvorí euroval, MMF a prostriedky z privatizácie

Ekonómovia sa tiež obávajú, že zvyšovanie daní zadusí slabú grécku ekonomiku, ktorá sa za posledných päť rokov prepadla o 25 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda v Aténach tak v súčasnosti bojuje s viac ako 25-percentnou nezamestnanosťou a bez práce je každý druhý mladý Grék.

Tretí záchranný balík sa má vyskladať tak, že 40 až 50 miliárd pôjde z trvalého eurovalu, ďalších 16 miliárd eur prispeje Medzinárodný menový fond a zvyšok sumy sa získa privatizáciou gréckych štátnych podnikov. V takom prípade sa Slovensku v trvalom eurovale automaticky zvýšia záruky za splácanie gréckeho dlhu z 1,6 na 2 až 2,1 miliardy eur.

„Tieto peniaze budeme musieť začať za Grékov splácať v prípade ich bankrotu a fakticky by sme namiesto nich zachraňovali nemecké a francúzske banky,“ povedal Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ďalšie peniaze poslala zadlženým Grékom Európska centrálna banka (ECB).

ECB môže ako jediná inštitúcia nahradiť nesplatené grécke dlhy vytlačením nových eur. Najväčším rizikom tohto kroku je spôsobenie vysokého rastu cien sprevádzaného znehodnocovaním úspor ľudí. Európskej centrálnej banke by mohol bankrot Atén spôsobiť stratu až 89 miliárd eur. Presne toľko hotovosti doteraz dostali grécke banky na zvládnutie masívneho výberu vkladov. Gréci napriek tomu môžu aktuálne vyberať z bankomatov maximálne 60 eur za deň.

Kolabujúcim gréckym bankám pošle Európska centrálna banka ďalšie miliardy eur najskôr vo štvrtok, teda hneď po tom, čo parlament v Aténach schváli dohodnuté reformy na poskytnutie tretieho záchranného balíka.
V prípade bankrotu Grécka dôjde k súdnym sporom

Na konkrétnych detailoch zvyšovania daní a veku odchodu do dôchodku aktuálne pracujú grécki odborníci a parlament má o tom hlasovať dnes (15.7.) o jedenástej večer. Ešte pred uzatvorením dohody o treťom záchrannom balíku grécky premiér Alexis Tsipras prejavil ochotu zvýšiť daň z pridanej hodnoty zo súčasných 13 na 23 percent či daň z príjmu firiem z 26 na 28 percent.

V prípade gréckeho bankrotu slovenský premiér Robert Fico ohlásil tvrdé vymáhanie nesplatených eur a nulové straty pre občanov. Slovensko by pravdepodobne nezostalo osamotené pri vymáhaní nesplateného gréckeho dlhu.

„V prípade bankrotu Grécka určite dôjde k súdnym sporom, žalujúcou stranou však bude skôr euroval. Slovensko nemá priamo s Gréckom úverový vzťah, my sme „len“ akcionári eurovalu,“ uviedol Martin Vlachynský, analytik inštitútu Iness.

Veritelia by sa Aténam teoreticky mohli pokúsiť exekvovať bohaté štátne firmy ako energetické spoločnosti, mobilných operátorov či spoločnosti pôsobiace v lodnom priemysle. V minulosti s výnimkou Medzinárodného menového fondu veritelia veľmi neuspeli pri exekúcií majetku skrachovanej Argentíny. Iným štátom sa nakoniec zbankrotovanej Argentíne podarilo zhabať len pár lodí a lietadiel.

„Medzinárodný menový fond je najtvrdším veriteľom a vo svojej histórií nakoniec nevymohol peniaze len od troch afrických štátov. Konkrétne od Sudánu, Somálska a Zimbabwe,“ priblížil Baláž. Dokonca aj Argentína nakoniec splatila svoje dlhy voči Medzinárodnému menovému fondu.

„V ňom má totiž peniaze viac ako dvesto štátov sveta a žiadna rozumná krajina si nechce pohnevať toľko veriteľov,“ uzavrel Baláž.

Branislav Toma

Pravda, 15.7.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards