Grécko má väčší potenciál, než si myslíte. Týmto všetkým sa môže pochváliť (Aktualne.sk)

Podľa Juraja Karpiša keby si zahraniční investori mohli byť konečne istí, že ich za pol roka nečaká drachmagedon, grexit alebo chaotický default ochotnejšie by nakupovali aktíva v krajine a pomohli jej tak produkovať hodnoty, povedal pre Aktualne.sk 14.7.2015.

Grécko má väčší potenciál, než si myslíte. Týmto všetkým sa môže pochváliť (Aktualne.sk)

V súčasnosti vyzerá obraz Grécka veľmi negatívne, no za nekonečnými správami o dlhoch, ide o krajinu, ktorá má na to aby rástla.

„Grécka ekonomika má napriek svojim terajším problémom potenciál,“ uvádza analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Spomedzi najúspešnejších sektorov vyzdvihuje najmä lodný priemysel, dopravu, poľnohospodárstvo a cestovný ruch.

„Približne osemdesiat percent gréckej ekonomiky predstavuje sektor služieb, zvlášť silné odvetvia sú turizmus a námorná doprava,“ hovorí hlavný analytik Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Grécko volia aj Slováci

Podľa údajov World Tourism Organisation navštívilo v roku 2013 Grécko spolu 18 miliónov ľudí, išlo o siedmu najnavštevovanejšiu krajinu v Európskej únii a šestnástu najnavštevovanejšiu na svete. Krajinu obľubujú aj Slováci, a to čoraz viac.

V roku 2014 pricestovalo v rámci organizovaného cestovného ruchu do Grécka 68,5-tisíc Slovákov, čo je o osemtisíc viac než predvlani. Podľa údajov Slovenskej asociácie cestovných kancelárií (SACKA) a cestovných agentúr si tak získalo tretie miesto v rebríčku obľúbených destinácií slovenských dovolenkárov. Úsporné opatrenia v podobe vyššej DPH a zrušenia daňových výnimiek pre ostrovy by sa našich turistov dotknúť nemali – podľa Stanislava Macka, prezidenta SACKA, ide ešte o zmluvy uzatvorené pre letnú sezónu 2015.

„Aká bude východisková situácia pre rok 2016 ukážu až uzákonené opatrenia schválené gréckym parlamentom. Možno predpokladať, že zvýšenie DPH a zrušenie daňových výnimiek pre grécke ostrovy môže mať za následok zvýšenie nákupných cien pre naše CK,“ uviedol Macko. Grécko svojou prímorskou polohou neláka len turistov, ale aj prepravcov – je to brána do Európy, najmä pre námornú dopravu.

„Myslím si, že Grécko má potenciál aj ako strategický partner pre oblasť dopravy,“ hovorí analytik a riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc.
Námorná veľmoc

„Bez preháňania možno povedať, že Grécko je svetová námorná veľmoc,“ hovorí analytik Sberbank Vaňo.

Odvoláva sa na štatistiky stránky VesselValue, podľa ktorej je hodnota gréckej námornej flotily najväčšia na svete – vyše 96 miliárd eur, teda 60-krát viac než nesplatený dlh Medzinárodnému menovému fondu 1,6 miliárd. Zároveň je to viac než hodnota všetkých lodí Británie, Nemecka a Nórska dohromady. Sotva dobiehajú Grékov Japonci (81 miliárd eur) a Číňania (66 miliárd eur).

Podľa Boston Consulting Group predstavuje lodiarstvo 7,6 percenta gréckeho HDP a 3,5 percenta celkovej zamestnanosti. Všetky námorné spoločnosti dokopy, ako i ostatné poplatky, ktorými námorníctvo prispieva do ekonomiky Grécka predstavujú 13,4 miliardy eur.

Čo sa týka nákladných obchodných lodí, ide o 15 percent celkovej kapacity nákladných lodí sveta a takmer 40 percent celkovej kapacity námorných nákladných lodí EÚ, uvádza United Nations Conference on Trade and Development. Porovnávať sa s Gréckom môže len Japonsko, ktoré je na druhom mieste. Navyše, Gréci vedú aj v počte tankerov – kontrolujú až pätinu svetovej kapacity.

„Podľa gréckej asociácie lodiarov Union of Greek Shipowners vlastnia grécke firmy spolu viac ako 3,4-tisíc námorných lodí,“ vysvetľuje Vaňo. Viac tankerov má len Čína, Japonsko a Nemecko. Preto práve Čína pociťuje bolesti gréckej krízy tak pálčivo.
Lode po čínsky

Už v roku 2010 (na svitaní gréckej krízy) navštívil krajinu čínsky premiér Li Keqiang, ktorý prisľúbil investície do infraštruktúry a nadhodil, že Grécko je atraktívne pre čínsky kapitál do Európy.

„Budeme spolupracovať s Gréckom, aby sme z prístavu Piraeus spravili najlepší z najlepších v stredomorí,“ povedal Li pre denník Kathimerini.

Počas minulého leta podpísalo Grécko s Čínou 3,2-miliardovú obchodnú zmluvu. Čínska firma Cosco má v najväčšom prístave juhovýchodnej Európy dve prekladiská prenajaté na tri dekády. Zamestnáva tam tisíc ľudí a aj počas krízy sa dokázala udržať nad vodou. Okrem námorných záležitostí obsahovala zmluva aj dodatky v oblasti energetiky a obchodu, informoval Financial Times.

„Grécko môže byť pre Čínu vstupnou bránou do Európy vďaka strategickej polohe a silnému lodiarskemu priemyslu,“ uviedol vtedajší premiér Antonis Samaras.

Grécka námorná spoločnosť Costa Mare zároveň získala 1,4-miliardovú pôžičku od Čínskej rozvojovej banky na výrobu nákladných lodí. Ďalšie firmy z oblasti gréckeho námorníctva takto dostali podobné pôžičky od Čínskej Eximbanky a Čínskej priemyselnej a obchodnej banky v hodnote 1,3-miliardy eur.

Významný pre ekonomiku je aj export. Grécko vyváža suroviny ako bauxit, nikel a magnézium.
Ťažba a cigarety

V exporte bauxitu a hliníku dominuje firma Alhellas Aluminium of Greece. Spoločnosť zamestnáva približne 40-tisíc ľudí a jej obrat predstavuje dve miliardy eur alebo 0,7 percent HDP. Len samotný hlavný ťažiarenský komplex v Agios Nikolaos v provincii Viotia na severe Koryntského zálivu sa rozlieha na 750 hektároch a pracuje v ňom vyše tisíc ľudí. Podľa výskumu U.S. Geological Survey je Grécko v prvej pätnástke krajín sveta v produkcii bauxitu, v roku 2014 išlo o 2,1-tisíc ton nerastu. Z európskych krajín ho predbehlo len Rusko.

Významná je aj produkcia niklu. Keď na konci júna vrcholila grécka kríza, výrazne sa to odrazilo na cene niklu. Tá podľa Bloombergu klesla na šesťročné minimum (od krízového roku 2009). Grécka firma Larco je piatym najväčším dodávateľom niklu na svete. S magnéziom sa krajina dokonca zapísala do histórie – kov začali prvýkrát ťažiť v Atalanti v provincii Lakris v strednom Grécku.

Ekonomiku môže potiahnuť aj produkcia olivového oleja. Grécko je tretím najväčším výrobcom olivového oleja v EÚ a na svete, hneď po Španielsku a Taliansku.

Medzi najväčšie priemyselné odvetvia patrí aj farmaceutický a mliekarenský priemysel, výroba cementu a betónu, výroba kovových konštrukcií, nealko nápojov a cigariet. Práve ich výrobou značne vyniká – spoločnosť Philip Morris International má v meste Agrinio hlavné európske logistické centrum, CEO nadnárodného tabakového gigantu je Grék André Calantzopoulos.

„V prípade dobre nastavených podmienok pre podnikanie si myslím, že by o danú krajinu mali investori záujem aj v oblasti priemyslu, ktorý je druhým najväčším zamestnávateľom a prispievateľom k HDP,“ hovorí o potenciáli Grécka analytik Pošvanc. Najskôr však treba vyriešiť nedostatky.
Ako do budúcnosti?

Napriek všetkým gigantickým firmám a úspechom v jednotlivých sférach má Grécko stále problémy. Ak by ich odstránilo, ekonomiku krajiny by naštartoval príchod ďalších investícií. Zahraničným investorom sa však do zadlženej krajiny ísť nechce.

Podľa analytika INESS Juraja Karpiša by situácii pomohlo, keby sa odstránila neistota, ktorú so sebou nesie Damoklov meč v podobe obrovského dlhu.

„Keby si zahraniční investori mohli byť konečne istí, že ich za pol roka nečaká drachmagedon, grexit alebo chaotický default ochotnejšie by nakupovali aktíva v krajine a pomohli jej tak produkovať hodnoty,“ hovorí Karpiš.

Novým investíciám by pomohli aj reformy, ktoré by zlepšili konkurencieschopnosť, tvrdí analytik a riaditeľ INEKO Peter Goliáš. Vďaka zmenám by sa oplatilo investovať.

„Ide napríklad o daňovú reformu, ktorá zníži priame dane a zjednoduší systém odstránením množstva výnimiek, ďalej o reformu trhu práce, ktorá zníži náklady na tvorbu pracovných miest, dereguláciu chránených povolaní, privatizáciu štátneho majetku skúseným a eticky založeným investorom, finančnú stabilizáciu dôchodkového systému a zdravotníctva,“ vymenúva Goliáš.

Rastu a rozvoju gréckej ekonomiky, ktorá má potenciál, bráni práve zamorenie dlhmi a nedôvera finančných trhov, ale aj zabezpečenie udržateľnosti riadenia dlhu. Odstrániť tieto nedostatky je cieľom dohody veriteľov s Gréckom.

„Dôležitá v prípade úspešného programu pre Grécko je nielen samotná dohoda, ale najmä jej prenesenie do praxe – práve v tejto časti bol problém v predchádzajúcich programoch," dodáva analytička Muchová. Práve v tom tkvie snaha európskych veriteľom – aby reálne uplatniteľný návrh pomohol gréckej ekonomike. Je to však najmä na Grékoch.

Radovan Kopečný

Aktualne.sk, 14.7.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards