Ekonómovia prehovorili o najhorších scenároch gréckej krízy pre Slovákov a Európu (Topky.sk)

Juraj Karpiš sa 7.7.2015 pre Topky.sk vyjadroval k možným scenárom gréckej krízy.

Ekonómovia prehovorili o najhorších scenároch gréckej krízy pre Slovákov a Európu (Topky.sk)

Premiér Robert Fico vyhlásil, že v prípade gréckeho odchodu z eurozóny Slovensko sa nemá čoho obávať. Podľa neho neprídeme o žiadne peniaze a ani fungovanie eurozóny to nijako neohrozí. Je to skutočne tak? Opýtali sme sa špičkových slovenských ekonómov, aké by boli dopady na Slovensko a Slovákov v prípade tých najhorších scenárov v Grécku. Pozrite si, čo nás čaká, keby došlo k najhoršiemu.

"Neprídeme o žiadne peniaze, lebo Slovensko nedalo Grékom žiadnu hotovosť. To je fáma, máme iba garancie, ktoré si budeme vymáhať. Nikto nezaplatil ani jedno jediné euro v hotovosti Grékom," upozornil s tým, že okolo toho netreba vytvárať zbytočný rozruch a dodal, že "Odchod Grécka z eurozóny nebude znamenať pre fungovanie eurozóny a eura v podstate nič." Naozaj je to tak? Pozrite si odpovede špičkových slovenských ekonómov.
Najhorší scenár pre Slovensko

Ronald Ižip (TRIM Broker):  Slovensko môže skončiť s mankom 5% HDP, ktoré bude musieť splácať za Grécko. O túto sumu sa môže navýšiť náš dlh, čo zvýši nutnosť úsporných opatrení vlády.

Zdenko Štefanides (VÚB): Pre Slovensko by priame náklady odchodu Grécka z Eurozóny boli ekvivalentné zárukám, ktoré sme vystavili za dlhopisy eurovalu. Tieto záruky sú síce vo vysokej sume 1,6mld eur, no sú splatné až v roku 2022 a už sú zarátané do štátneho dlhu.

Juraj Karpiš (INESS): Zrušenie slobody pohybu tovarov, služieb a kapitálu v európskom priestore ako dôsledok nacionalistického pnutia vyvolaného nefungujúcou eurozónou môže priniesť ochudobnenie Slovákov, ktorí výrazne profitujú z otvoreného obchodu v rámci EÚ. Prípadné nesplácanie dlhov Španielskom alebo Talianskom by ohrozilo bankový systém a znamenalo straty časti vkladov aj Slovákov.

Marek Gábriš (ČSOB): Slovensko bude ovplyvnené nepriamo cez eventuálne spomalenie chodu európskeho hospodárstva. To ako výrazne tento externý šok zasiahne EMU bude mať potom vplyv na nás. Veľkosť ekonomiky Grécka je však v porovnaní s celou EMU malá a autority mali dosť času na to aby nastavili korekčné mechanizmy na prípadne tlmenie výkyvov. Napriek tomu sa nedajú úplne odhadnúť celková hĺbka negatívnych dopadov.

Najhorší scenár pre bežných Slovákov

Ižip: Minimálny – dočasne slabšie euro, tým drahšie tovary.

Štefanides: Bežní občania Slovenska sa vôbec nemusia obávať nejakého bezprostredného ohrozenia svojich peňazí. Slovenské banky nemajú žiadne priame väzby na grécke banky a  slovenské firmy s gréckymi obchodujú minimálne. Teda, pre porovnanie, do Ruska vyvážame desaťnásobne viac ako do Grécka. Dopady ďalšieho dejstva gréckej krízy tak pocítia chudáci Gréci, ale naši občania sa báť nemusia.

Gábriš: Slováci môžu pocítiť výkyvy na finančných trhoch cez investície v podielových fondoch alebo sporení na dôchodok. Sprostredkovaný ekonomický efekt je cez eventuálne spomalenie hospodárstva EMU, ktoré ak bude tak sa k nám dostaví s odstupom asi jedného dvoch štvrťrokov.

Róbert Ondrejcsák (bezpečnostný analytik, CENAA): Čiže sľubovať, či dokonca garantovať môžeme čokoľvek, aj tak to nič neznamená? Je to pekná vizitka dôveryhodnosti, resp. čo dané slovo znamená.

Najhorší scenár pre Európu

Ižip: Brusel stratí svoj optimizmus o nezvratnosti eura a eurozóny vôbec. Politicky utrpí, no to by mohlo poskytnúť priestor pre zreálnenie európskej politiky. Ekonomicky však eurozóna utrpí. Bankrotom Grécka sa zmenia garancie štátov za Grécko za ich reálne záväzky. Dlhy štátov eurozóny sa v priemere zvýšia o 4%, čo opäť otvorí diskusiu o udržateľnosti dlhov európskych krajín. ECB bude musieť prísť s novým kvantitatívnym uvoľňovaním, čo ďalej oslabí euro. Nakoniec však eurozóna skončí silnejšia, keďže tá je len tak slabá ako jej najslabší článok.

Karpiš: To závisí od toho, ako špinavý najhorší scenár bude. Ak nás čaká chaotický default a občianske nepokoje v Grécku s nastolením nejakej formy socialistickej diktatúry, potom si ťažko predstaviť ako by mohla únia ďalej spolupracovať s touto krajinou. Ďalší problémom môže byť inšpirovanie Španielska alebo Talianska gréckym spôsobom znižovania dlhu.

Štefanides: Prípadný odchod Grécka z Eurozóny by mohol nahromadiť neistotu v dlhodobú budúcnosť eurozóny a celého integračného projektu Európy. Súdiac však podľa umiernenej reakcie finančných trhov na výsledok referenda, takýto scenár je hypotetický a Grécko je na vnímané ako individuálne zlyhanie.

Gábriš: Najhorší scenár predstavuje odchod Grékov z Eurozóny. Už zmluvy na niečo podobné nemysleli, čo iba dokresľuje vážnosť situácie. Napriek tomu mala ekonomika EMU za ostatných 5 rokov dosť času na to, aby sa v rámci možností na niečo podobné pripravila. I tak to však môže mať vplyv na spotrebiteľskú a podnikateľskú dôveru a cez tento kanál eventuálne ovplyvniť investície, spotrebu a úspory. Výkyvy na finančných trhoch sa zrejme bude snažiť tlmiť v maximálnej miere ECB, ale aj tento kanál (turbulencie na finančných trhoch i keď iba dočasné) môže mať eventuálne negatívny vplyv na sentiment spotrebiteľov a následne teda na rast.

Dominika Ondrová (Poštová banka): Ak by nakoniec ani jedna strana neustúpila a táto južanská krajina by musela vystúpiť zo spoločného menového bloku, pocítila by to aj eurozóna, minimálne čo sa kurzového vývoja týka. Euro by sa totiž s veľkou pravdepodobnosťou výraznejšie oslabilo a ďalšie následky len ťažko odhadnúť, keďže toto zoskupenie bolo budované ako „nerozpadnuteľné“ a skúseností s vystúpením akéhokoľvek člena absentujú.

Samotný odchod tejto krajiny z bloku by však mohol zvýšiť riziko týkajúce sa aj ďalších členských krajín, ktoré tiež čelili veľkým problémom. Je potrebné myslieť napríklad na Portugalsko, ktoré už v tomto roku čakajú parlamentné voľby a o slovo sa hlási ľavicová „protestná“ strana, ktorá tiež vystupuje proti akýmkoľvek úsporným opatreniam a škrtom a ide v „gréckych šľapajách“.

Topky.sk, 7.7.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards