Ódor, Radičová, Geist a Karpiš o Grécku: Toto nie je koniec (Denník N)

Denník N zverejnil 6.7.2015 komentár Juraja Karpiša k výsledkom gréckeho referenda.

Ódor, Radičová, Geist a Karpiš o Grécku: Toto nie je koniec (Denník N)

Šanca na zmenu, voľnejšie ruky pre reformy alebo matka všetkých škrtaní. To všetko môže víkendové referendum znamenať podľa oslovených osobností.

Jednou nohou vonku

Víkendové „nie“ v referende definitívne potvrdilo nelichotivú diagnózu eurozóny: schizofrénia. Gréci nechcú reformy, ale chcú zostať v eurozóne. Veritelia už majú naťahovačiek dosť, no na druhej strane si neželajú, aby Gréci opustili eurozónu.

Veľké ústupky robiť nemôžu (bola by to voda na mlyn populistov v iných krajinách), kozmetické úľavy nič neriešia. Tak ako slávna Schrödingerova mačka bola vo vnútri škatule napoly mŕtva, napoly živá, tak si myslím, že budú vyzerať najbližšie mesiace pri pokračovaní európskej telenovely.

Nepredpokladám, že Atény dobrovoľne opustia eurozónu, veritelia zas nemajú legálnu možnosť, ako Grécko vylúčiť. Kľúčový bude postoj Európskej centrálnej banky v otázke financovania gréckych bánk. Kým rokovania budú pokračovať, centrálna banka pravdepodobne úplne neodstrihne pupočnú šnúru (no ani nedodá viac živín).

Mojím základným scenárom je, že rokovania budú zdĺhavé, kapitálové kontroly zostanú a Gréci na domáce účely vydajú akési paralelné platidlo (nie však plnohodnotnú menu). Bude sa dať ním vyplácať mzdy a dôchodky a bude akceptované aj na daňové účely. Jednou nohou vo vnútri, druhou mimo eurozóny.

Každému je jasné, že takýto stav nebude finálnym riešením, ale ako sme to už mnohokrát videli, kupovanie času je stratégia, ktorú európski politici ovládajú najlepšie. Pozitívnym vedľajším účinkom však paradoxne môže byť, že sa aspoň mierne urýchlia debaty o posilnení základov európskej menovej únie. Nedávno prezentovaná správa piatich prezidentov môže slúžiť ako dobrý štartovací bod.

Ľudovít Ódor,
člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Voľnejšie ruky

Vyriešenie kritickej situácie otvára nové šance. Európska únia ma lepšie možnosti na zvládnutie problému: preto, lebo eurozóna je dnes v oveľa lepšej kondícii ako pred niekoľkými rokmi. Kríza nie je za nami, ale vďaka európskemu stabilizačnému mechanizmu, vytvoreniu bankovej únie a nových pravidiel sa vytvorili podmienky na systematickú stabilizáciu po roku 2010 a zrúteniu ekonomík už dokážeme čeliť. A tiež preto, lebo je preukázateľne jasné, že európske programy môžu pomôcť len svojpomoci každej krajiny.

Hlavná otázka je, akú chceme Európsku úniu? Teraz budú nasledovať nutné rokovania o akomkoľvek scenári. Priestor na hľadanie kompromisu je zúžený. Predpokladá prihlásenie sa Grécka k svojim záväzkom. Ak grécki politici odmietnu splniť svoje záväzky, je pravdepodobné nastolenie otázky ich zotrvania v Európskej únii.

Paradoxne, eurozóna má vďaka gréckemu odmietavému postoju dnes voľnejšie ruky pri rozhodovaní. Ak sa Grécko rozhodne odísť, nemožno im brániť. Ak však majú skutočný záujem zostať, musia tak ako ostatní členovia dodržiavať pravidlá a svoje záväzky. Grécko je súčasťou Európy aj súčasťou našej skúsenosti. Vstúpili sme do spoločenstva dobrovoľne, využívajúc voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu, osôb a spoločný trh bez poplatkov.

Máme k dispozícii celú škálu slobôd a ľudských práv. Je na nás, ako dokážeme európske hodnoty demokracie používať a chrániť. V rozkmitanom svete plnom nových hrozieb by sme ich mali ochraňovať veľmi rázne, pretože život nie je len o ekonomických dôsledkoch, ale aj a najmä o dôstojnosti, dôvere, spolužití, spolupráci, atmosfére a nádeji. Aj o tom je grécky príbeh. Neľahký, dramatický, ale aj poučný.

Iveta Radičová,
bývalá predsedníčka vlády SR

Alternatíva

Zabudnite na moralizujúce príbehy o sporivosti a nezodpovednom živote na dlh. Ignorujte naťahovačky, kto má väčší demokratický mandát, a na čo vlastne. Podstatné je niečo iné: takzvané grécke záchranné balíky boli stále drahším kupovaním času. Drvivá časť nákladov dopadla – ako inak – na plecia obyčajných Grékov.

Eurozóna využila kúpený čas aspoň na zaplátanie najhorších dier, aj preto dnes môžu jej lídri dúfať, že prípadný Grexit nepotopí celú spoločnú menu. Niektoré krajiny – na čele s Nemeckom a Francúzskom – stihli vytiahnuť z kaše bankový sektor. No Grécku priniesli tak­zvané záchranné balíky najmä hospodársky a sociálny rozvrat. A ako za posledné mesiace opakovane dokazovali medzinárodní veritelia, bez perspektívy zmeny. Práve tomu dávali Gréci v nedeľu verdikt.

V ideálnom prípade by bol výsledok referenda príležitosťou na zmenu. Na mimoriadnom summite eurozóny sa začnú rokovania o treťom balíku, ktorého súčasťou bude reštrukturalizácia dlhu, a ktorý nebude dusiť akúkoľvek perspektívu hospodárskeho rastu a zlepšenia sociálnej situácie. V krátkodobom horizonte pomôže Európa zamedziť humanitárnej kríze a pádu bankového sektora – keďže na oboch problémoch nesie leví podiel. Bude to zároveň príležitosť korigovať politický kurz celej eurozóny.

Realita však bude asi iná. Rokovania medzi veriteľmi a Gréckom sa začnú, nebudú však o nič menej komplikované než pred referendom. Keď Európska centrálna banka prestane držať nad vodou grécky bankový sektor – čo nastane pravdepodobne najneskôr 20. júla – krajina bude musieť zaviesť nejakú formu paralelnej meny. To samo osebe neznamená formálny odchod z eurozóny.

Uviazne v politickom a inštitucionálnom limbe. Kritická ekonomická a sociálna situácia môže pomôcť uskutočniť scenár, ktorý považuje časť medzinárodných veriteľov za ideálny: zmena vlády v Aténach.

Lenže, hoc by aj do premiérskeho kresla naklonovali Schäubleho, nerieši to základný problém: Reformy, ktoré Aténam diktujú od roku 2010 medzinárodní veritelia, zlyhali. Čo sme ochotní ponúknuť ako alternatívu?

Radovan Geist,
vydavateľ EurActiv.sk

Nie!

Po víkende vieme, že väčšina Grékov povedala NIE. Už len zistiť, čomu. Tu si každý doplní to, čo pasuje do jeho hračkárskeho modelu fungovania sveta. Nemci referendum interpretujú ako odmietnutie pomocnej ruky, výsmech ich nezištnej pomoci, korunovaný rozhodnutím dobrovoľne odísť z eurozóny. Nechcú vidieť, že ich okabátili vlastní lídri, ktorí zachraňovanie francúzskych a nemeckých bankárov prekrývali rozprávkami o návratnosti pomocných úverov.

Gréci NIE vnímajú ako hrdinské odmietnutie jedného z viacerých možných pomocných balíčkov, ktorý by uškrtil ich ekonomiku. Veď príde ďalší. Doteraz vždy prišiel. A z eurozóny sa nikam nechystajú. Odpoveď ľudu na otázku „Chcete vystúpiť z eurozóny a prísť pozajtra o 30 – 70 % vašich úspor v bankách?“ by vyzerala úplne inak.

Paradoxom je, že ak ich Európska centrálna banka z eurozóny naozaj vykopne (a z bánk zmizne niekoľko desiatok percent úspor), tak si v referende odmietajúcom prílišné šetrenie odhlasovali spustenie matky všetkých škrtaní. Francúzi preferujú stabilitu. Chcú sa nejako dohodnúť a nepríjemnosť zakopnúť pod dlhovú posteľ. Preboha, veď ide len o pár desiatok miliárd premosťovacích úverov! Takých už bolo.

Vabank gréckej vláde vyšiel. Varoufakis odišiel ako kráľ. Na motorke, do západu slnka. Lepší čas na prázdne gestá už nebude. Sám by som ministra financií na nasledujúci týždeň nezobral, môže ísť o život. Merkelová sa prepočítala a vychytralým vyčkávaním grécku vládu nevymenila. Je to však trpké víťazstvo. Spraviť idiota z hlavy krajiny, ktorej parlament musí schváliť ďalší darček, nie je najlepšou vyjednávacou stratégiou.

Otvorené sú všetky možnosti. Dohoda vyzerá po referende nemožná, lenže odchod Grécka z eurozóny ešte nemožnejší. Niečo nakoniec pustí. Skôr to (tentoraz) tipujem ešte na dohodu. Že vyhadzujeme peniaze do vetra, bolo zrejmé už pred tromi rokmi. Teraz ide o to, koľko napätia sa nám za ne ešte dostane. Držme si palce. Isté je jedine to, že euro ako nástroj európskej dezintegrácie pracuje síce pomaly, ale spoľahlivo.

Juraj Karpiš,
analytik INESS

Denník N, 6.7.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards