Grékov čaká dôležité referendum: Pre Slovensko môže mať dva rôzne dôsledky! (Nový čas)

Ak budú chcieť Gréci svoj bankový systém znovu rozhýbať, nebudú mať inú možnosť, ako si to spraviť sami. Keďže Grécko nemôže samo sebe vydávať eurá, tak jedinou možnosťou je vymyslieť si úplne novú menu, ktorá by s eurom fungovala paralelne, povedal 1.7.2015 pre Nový čas Martin Vlachynský.

Grékov čaká dôležité referendum: Pre Slovensko môže mať dva rôzne dôsledky! (Nový čas)

Grécko v utorok nedokázalo uhradiť 1,6 miliardy eur zo svojho dlhu a jeho situácia sa zhoršila ešte viac v období, keď v krajine kolabuje bankový systém.

V äčšina bankomatov nevydáva peniaze a bežní ľudia sa dostanú denne najviac iba k 60 eurám. Oznámenie o neschopnosti zaplatiť miliardovú splátku prišlo v čase, keď do kľúčového referenda zostávajú iba štyri dni. Až po ňom bude jasné, či Grécko v eurozóne padne, alebo sa vydá cestou absolútneho finančného úpadku. Podľa slovenských ekonomických analytikov grécke ľudové hlasovanie môže mať pre Slovensko dva rôzne dôsledky. Oplatil by sa nám odchod prímorského štátu z colnej únie alebo, naopak, by bolo lepšie, ak by v nej zostal?

Gréci vo veľkom nakupujú zásoby trvanlivých potravín a s napätím očakávajú 5. júl, keď budú v referende rozhodovať o svojej budúcnosti. K zlepšeniu nálady neprispelo ani utorkové dianie. Opozičná vláda špekulovala o návrate drach­my ako hlavnej meny, člen aténskej obchodnej komory predpovedal pre svoju rodnú krajinu devastačnú národnú katastrofu a akcie s dlhopismi eurozóny zaznamenali najväčší prepad.

To všetko preto, že Grécko nedokázalo splatiť splátku Medzinárodnému menovému fondu. „Jej nezaplatenie znamená bankrot krajiny a jej banky tak prídu definitívne o financovanie. Ak budú chcieť svoj bankový systém znovu rozhýbať, nebudú mať inú možnosť, ako si to spraviť sami. Keďže Grécko nemôže samo sebe vydávať eurá, tak jedinou možnosťou je vymyslieť si úplne novú menu, ktorá by s eurom fungovala paralelne,“ vysvetlil analytik Martin Vlachynský z INESSu.

Na tom, že nezaplatenie včerajšej splátky by spôsobilo problém iba Grékom, sa zhodol aj Martin Reguli z Nadácie F.A. Hayeka. „Neočakávame veľké dôsledky z pohľadu eurozóny, keďže ide o nezaplatenie iba jednej z množstva splátok. Avšak súčasná situácia v Grécku je taká, že jeho ľudia sa nevedia dostať k peniazom. Na to, aby do krajiny naspäť prúdil kapitál, potrebujú dohodu s Európou, ináč sa dočkáme scenára s paralelnou menou,“ uviedol Reguli. Ak by v Grécku vznikla nová mena, zaznamenala by podľa analytikov rýchly úpadok, v krajine by nastal chaos a inflácia.

Vplyv na Slovensko

Oveľa zásadnejšie ako ďalšie utorňajšie zlyhanie gréckej vlády bude víkendové referendum. „Gréci budú v ňom rozhodovať, či budú súhlasiť, alebo nesúhlasiť s reformami, ktoré navrhuje Európska komisia. Ak povedia áno, tak verím, že vláda prijme opatrenia na to, aby zostala v eurozóne. Ak by povedali nie, tak by v nej skončili. Aj v spojitosti so včerajšími udalosťami by Grécko zbankrotovalo a Slovensko by mohlo prísť najviac o tri miliardy eur v postupnom horizonte ďalších rokov,“ konštatoval Vlachynský. Pravdou je, že Slovensko sa výdavkom nevyhne ani pri jednom možnom konci referenda.

„Ak Gréci zotrvajú, budú nás čakať ďalšie záchranné balíky, na ktorých budeme participovať. Ak odídu, prídeme o časť z peňazí, ktorými sme ručili voči zotrvaniu Grécku v Únii. Nemohli by sme si ich ani zobrať späť, pretože je to všetko zazmluvnené. Ak by sa vyskytol extrémny príklad, že by sme ich nechceli dať, hrozil by nám bankrot,“ uzavrel Reguli. Grécko sa po včerajšku stalo podľa denníka The Telegraph prvou krajinou, ktorá si v 71-ročnej histórii Medzinárodného menového fondu ako rozvinutá krajina nesplnila svoje záväzky.

2 scenáre po referende

Ľudové hlasovanie sa bude týkať prísnych návrhov európskych orgánov,
ktorým Gréci dlhujú. Čo sa stane, ak ich (ne)príjmú?

Ak povedia áno
Grécko by zotrvalo v eurozóne. Tsiprasova vláda by rezignovala, nasledovali by predčasné voľby. Banky by sa dočkali podpory z Európskej centrálnej banky. Slovensko by naďalej podporovalo ozdravovanie Grécka v rámci ďalších záchranný balíkov, čo by prinieslo ďalšie výdavky.

Ak povedia nie
Najčiernejší scenár. Pokračoval by odlive kapitálu. Grécka centrálna banka by vydala nejakú paralelnú menu a opustila by eurozónu. Vzrástla by inflácia. Slovensko by definitívne prišlo o časť z trojmiliardovej hodnoty peňazí, ktoré garantujeme voči Grécku a jeho zotrvaniu v eurozóne.
Politológovia: Hrozí Európe rozpad?

Eduard Chmelár má na tému súčasného diania v Grécku jednoznačný názor. „Keby som bol Grék, hlasoval by som za nie reformám, pretože Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia pokašľali, čo mohli. Zapríčinili túto situáciu, nastavili program, ktorý nefunguje. Podľa ich prepočtov tieto drastické opatrenia mali smerovať k tomu, že už teraz malo ísť Grécko hore, opak je pravdou, Grécko je na tom ešte horšie,“ vysvetlil politológ, ktorý predpovedá najhorší scenár.

„Obávam sa, že Európa sa začína rozpadávať. Grécka reprezentácia, to nie sú nejakí šialení komunisti, práveže sa snažia zachrániť v EÚ, ako väčšina Grékov, neželá si vystúpenie,“ povedal Chmelár. Aj Grigorij Mesežnikov je presvedčený, že výsledky referenda pošlú Grécko preč z eurozóny. „Neviem si predstaviť, že by hlasovali za referendové otázky. Už sa potom podľa mňa začnú praktické kroky, rokovania o vystúpení,“ vyjadril sa politológ, podľa ktorého sa včerajšia nezaplatená splátka bude od Grékov vymáhať.

„Je tam nejaký sankčný mechanizmus, to sa bude riešiť zrejme ako súčasť väčšieho balíka, ako vlastne zaistiť ich vystúpe nie z eurozóny,“ dodal Mesežnikov s tým, že Slovensko s výškou peňazí, ktoré doteraz investovali do Grécka, už nič neurobí. „Toto bol spoločný systém, ktorý bol vytvorený, tak my sa musíme pridržovať asi nejakého spoločného postoja. Ešte horším varian tom by bolo, keby popri Grécku sa tu objavili krajiny, ktoré by začali samo statne konať, bez toho, že by sme skoordinovali naše kroky s eurozónou,“ uzavrel.

Ďalší plán

V utorok večer prišiel grécky premiér Tripras s ďalším variantom, keď požiadal o dvojročné financovanie z Európskeho fondu stability. Ak peniaze dostane, sľúbil, že bude reštrukturalizovať dlh krajiny. Európsky fond stability tvorí 19 krajín eurozóny vrátane Slovenska. Najväčším prispievateľom doň je až 27 percentami Nemecko.
Fakty o gréckej kríze

2010
Krajina sa v tomto roku ocitla na pokraji bankrotu. Mohlo za to najmä nadmerné utrácanie v predchádzajúcich rokoch a zahmlievanie skutočného stavu ekonomiky. Grécko finančne prežilo aj vďaka dvom miliardovým úverom, za čo malo odštartovať proces ozdravných reforiem.

2 balíky
poskytli vlády eurozóny gréckej vláde. Prvý balík mal podobu bilaterálnych úverov vo výške 52,9 miliardy eur. V roku 2012 dostali Atény pomoc za 141,8 miliardy eur zo záchranné-ho fondu eurozóny. Vo fonde zostalo ešte 1,8 miliardy. Platnosť tohto záchranného balíka vypršala v utorok.

242,8 miliardy eur
miliardy eur dlhuje Grécko podľa výpočtov agentúry Reuters svojim veriteľom. Najväčším z nich je Nemecko. Agentúra sa k sume dostala kombináciou dvoch záchranných balíkov, ktoré Gréci od štátov eurozóny a Medzinárodného menového fondu dostali v rokoch 2010 a 2012.

57,23 miliardy eur
poskytlo na pomoc Grécku Nemecko, najviac zo všetkých krajín eurozóny. Na druhom mieste skončilo Francúzsko (42,92 mld.), nasledované Talianskom (37,76 mld.) a Španielskom (25,1 mld.). Pri Slovensku sa táto suma pohybuje na úrovni troch miliárd eur.

1,6 miliardy
mali Atény splatiť do utorkovej polnoci, ale nespravili to, podobne ako s 300-miliónovou splátkou zo dňa 5. júna. Medzinárodný menový fond aj Európska centrálna banka od Grékov dostávali časti splátok v minulosti v rámci splátkového kalendára na 30 rokov.

600 miliónov eur
si Gréci vybrali z bankomatov uplynulý víkend po tom, ako v krajine po vyhlásení referenda nastala panika. V posledných dňoch si Gréci môžu zo svojich účtov denne vybrať iba maximálne 60 eur. Navyše, viac ako polovička bankomatov v krajine nedisponuje dostatočnými zásobami.

Nový čas, 1.7.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards