Od gréckych hier s číslami po Syrizu. Čo by ste mali vedieť o súčasnej kríze (Aktualne.sk)

Podľa Juraja Karpiša je dnešná napätá situácia Grécka výsledkom päť rokov trvajúceho odkladania riešenia dlhových problémov v eurozóne. Aj scenár Grexitu sa zdá byť európskym predstaviteľom zvládnuteľný, no všetko sa môže zmeniť. Ako povedal pre Aktualne.sk 30.6.2015, ak sa takýmto spôsobom riešenia vysokého dlho inšpirujú aj ostatné krajiny periférie, ako napríklad Španielsko, začne to byť opäť zaujímavé.

Od gréckych hier s číslami po Syrizu. Čo by ste mali vedieť o súčasnej kríze (Aktualne.sk)

Grécke hry s číslami

Grécko sa stalo členom eurozóny v roku 2001, no prijatie eura v krajine nebolo celkom košér. Kým napríklad Slovensko sledovala Európa pozorným okom, Grécko svoje prešľapy zamlčalo. Už vtedy sa črtali prvé problémy. Finančný audit Grécka v roku 2004 ukázal, že deficit krajiny bol v roku 1999 ďaleko výrazne nad požadovanými tromi percentami výkonu ekonomiky.

Podobne tomu bolo aj s ďalšími číslami. V roku 2009 sa zistilo, že štatistiky, ktoré Grécko prezentovalo Európe, boli podvrh. Napríklad uvádzaný šesťpercentný deficit bol v skutočnosti vyše 15-percentný. Kríza už bola iba čerešnička na torte a Grécko si muselo požičať miliardy eur. Odvtedy to s krajinou šlo dolu vodou.

Hrubý domáci produkt poklesol až o 25 percent, štvrtina Grékov sa ocitla bez práce. Až v roku 2014 sa grécka ekonomika vrátila do mierneho rastu.
Zmena menom Syriza

Zvrat prišiel po voľbách v januári 2015. Voľby vyhrala strana Syriza, ktorá mala svojský postoj k úsporným opatreniam.

Tento víkend celý svet sledoval, či budú Gréci ochotní za predĺženie záchranného programu prijať tvrdé reformy. Grécky premiér Alexis Tsipras však zrazu v noci z piatka na sobotu zvolal o veriteľmi schválených reformách referendum a zároveň odporučil Grékom, aby návrh veriteľov odmietli.

Syriza tak odbočila z cesty pôvodnej dohody o záchrane a prenechala rozhodnutie na pleciach ľudu. Potvrdil to aj šéf euroskupiny Jeoren Dijsselbloem – uviedol, že Grécko si tak zavrelo dvere k ďalšiemu vyjednávaniu a zároveň odmietlo návrhy veriteľov. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble hovoril o tom, že Atény tak ukončili akékoľvek dialógy.

Šéfka MMF Christine Lagardeová sa síce vyjadrila, že referendum bude neplatné, pretože Gréci budú hlasovať o návrhoch, ktoré už budú passé, ale aj tak je pripravená s Gréckom ďalej rokovať a nájsť dohodu.
Príde bankrot?

V nedeľu sa rada guvernérov ECB stretla a rozhodla ponechať Grécku program núdzového financovania ELA (89 miliárd eur), ktorého cieľom je zvýšiť objem peňazí v gréckych bankách, no nenavýši ho.

Podľa Edwalda Nowotneho z ECB nemusí zmeškanie splátky 30. júna znamenať bankrot, no keď v referende zaznie Grécko "nie", už nebude inej cesty späť.

Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen tvrdí, že referendum dopadne v prospech eurozóny. „V Grécku stále prevláda 73-percentná podpora členstva v EÚ. Ale pravdepodobne rovnaký počet voličov je aj proti úsporným opatreniam," uviedol Jakobsen. Dodáva, že EÚ čaká test spolupráce a už teraz sa nachádzame v novej Európe.

Podľa analytika INESS Juraja Karpiša je dnešná napätá situácia Grécka výsledkom päť rokov trvajúceho odkladania riešenia dlhových problémov v eurozóne. Aj scenár Grexitu sa zdá byť európskym predstaviteľom zvládnuteľný, no všetko sa môže zmeniť.

„Ak sa takýmto spôsobom riešenia vysokého dlho inšpirujú aj ostatné krajiny periférie, ako napríklad Španielsko, začne to byť opäť zaujímavé," dodáva Karpiš.

Akcie bánk padajú, Slováci sa držia

Na grécku krízu reagovali akciové trhy poriadnym poklesom. Padali aj akcie bánk po celej Európe. Pokles zasiahol aj gigantov ako francúzsku Crédit Agricole, Deutsche Bank, Commerzbank, Royal Bank of Scotland, britskú HSBC, Bank of Ireland, Barclays, BNP Paribs a Banco Santander. Slovenské banky by však mali byť v bezpečí. Podľa analytika Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Marcela Lazniu je takýto pohyb ešte v rámci normy. „Priamy dopad situácie v Grécku na slovenský bankový sektor je zanedbateľný," uviedol Laznia.

Slovenské banky neinvestovali do gréckych bánk či dlhopisov toľko, aby ich to zasiahlo. „Navyše slovenský bankový sektor patrí dlhodobo medzi najstabilnejšie v Európe," dodáva Laznia.

Odolnosť slovenského bankového sektoru potvrdila aj hovorkyňa Národnej banky Slovenska Martina Solčányiová. „V žiadnom sektore slovenského finančného trhu neprekračovalo vystavenie voči Grécku 0,5 percenta hodnoty dlhopisového portfólia na konci roka 2014," uviedla.
Čo prinesie dnešok?

Práve dnes by mali Gréci splatiť Medzinárodnému menovému fondu 1,6 miliardy eur. Gréci sa však už nechali počuť, že peniaze nepošlú.

Aj keď šéfka MMF Christine Lagardeová nedávno vyhlásila, že ak Grécko do prvého júla nezaplatí, ocitne sa v platobnej neschopnosti, neskôr fond svoje vyjadrenia miernil. Hovorca MMF podľa TASR spresnil, že Grécko by sa v takom prípade len zaradilo medzi dlžníkov "v omeškaní". Omeškaná platba však privedie krajinu bližšie k odchodu z eurozóny.

Radovan Kopečný

Aktualne.sk, 30.6.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards