Záchrana Grécka môže byť dočasná (Hospodárske noviny)

Podľa Martina Vlachynského za posledné roky sú škrty v Grécku neporovnateľné so Slovenskom. U nás vlastne žiadne škrty ani neboli, len sa spomalil rast niektorých výdavkov, povedal pre Hospodárske noviny 26.6.2015.

Záchrana Grécka môže byť dočasná (Hospodárske noviny)

 Čaká Grécko agónia zadlženej krajiny alebo sa jeho trápenie ukončí? O tom rozhodovali včera v Bruseli veritelia na rokovaniach, ktoré sa pretiahli do konca týždňa (skončili sa po uzávierke). "Nie som optimista, že sa dnes dohodneme, ale zázraky sa dejú," povedal pred rokovaním Peter Kažimír, slovenský šéf rezortu financií. Ak bude finančná pomoc pokračovať, Grécko čakajú bolestné reformy, možno predčasné voľby, ale na konci tunela môže prísť rast ekonomiky. V prípade, že sa krajina odpojí od infúzií, čaká ju nejasná cesta bankrotu s mnohými negatívami.

Kľúčové bude to, či budú grécke reformné návrhy fungovať. Sú totiž postavené na vyšších daniach a menej na sekaní výdavkov. "Grécky plán je životaschopný, ale len v prípade, že ho bude nasledovať sľúbená investičná pomoc od EÚ," myslí si Alexander Kazamias, politológ z britskej Coventry University. Na druhej strane trojke veriteľov sa grécky plán nepáčil. Žiadali, aby Grécko šetrilo viac na výdavkoch, napríklad zosekaním príspevkov chudobným dôchodcom.

Dôchodky sú najväčší problém
Medzinárodnému menovému fondu sa nepáči nedávne rozhodnutie gréckeho ústavného súdu. Ten označil škrty v dôchodkoch nad 1 000 eur spred troch rokov za nelegálne a dôchodky sa musia vrátiť na pôvodnú úroveň. "Opatrenie sa týka asi 800-tisíc dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok 1 000 eur a viac. Na Slovensku takýto dôchodok dostáva iba tritisíc ľudí," píše na blogu Martin Vlachynský, analytik INESS. Navyše minimálny dôchodok v Grécku bol v roku 2011 okolo 480 eur, ale mal naň nárok skoro každý, kto odpracoval 15 rokov. Na porovnanie - slovenský minimálny dôchodok, ktorý sa zavádza od 1. júla, bude zhruba 272 eur a musíte naň pracovať aspoň 30 rokov. Na druhej strane Grécko zosekalo penzie od roku 2010 o skoro 40 percent, čo je dosť. Na Slovensku dôchodky pomaly rastú každý rok.

Veritelia kritizujú aj optimizmus Atén pri odhadovaných výnosoch z úsporného plánu. Neveria, že Grécku sa v druhom polroku podarí vybrať na daňových nedoplatkoch 500 miliónov eur. "Grécko patrí medzi krajiny, ktoré majú dlhodobejšie problém s výberom daní," pripomína Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB. Atény chcú do konca roka ušetriť 2,7 miliardy eur. Fond od nich chce ďalšie úsporné opatrenia vo výške 700 miliónov eur. Veritelia trvajú na zvýšení sadzby DPH z 13 na 23 percent pre hotely a na zrušení výnimky z tejto dane pre niektoré grécke ostrovy. Rovnako chcú veritelia vyššie úspory v zbrojení až 400 miliónov eur namiesto 200 miliónov.

Grécko šetrí viac ako Slovensko
Grécka vláda naozaj za posledné roky šetrila, ale to nestačí, pretože ekonomika sa prepadla o štvrtinu. Ak ich sporenie porovnáme so slovenskými šetriacimi snahami, rozdiely sú jasné. "Za rok 2014 jednoznačne vidieť, že Slovensko šetriť prestalo, zatiaľ čo Grécko naďalej v šetrení pokračovalo," vysvetľuje Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky. Za ostatných päť rokov Grécko šetrilo oveľa viac ako ktorákoľvek iná krajina v Eurozóne, čoho dôkazom je aj ich primárny prebytok verejných financií. Na porovnanie - Slovensko malo v minulom roku primárny deficit rozpočtu. Vlachynský tvrdí, že za posledné roky sú škrty v Grécku neporovnateľné so Slovenskom. "U nás vlastne žiadne škrty ani neboli, len sa spomalil rast niektorých výdavkov," dodáva.

Hľadá sa konečné riešenie
Záchrana Grécka nemusí byť konečným riešením krízy v eurozóne ani v integračných snahách EÚ. Blanka Koleníková, expertka londýnskej analytickej firmy IHS, podotýka, že dohoda bude len prvý krok z množstva, ktoré ich v budúcnosti čakajú. "Grécko bude musieť ukázať, že to, čo sľúbili, aj splnia v praxi a nie iba na papieri. Navyše sa bude musieť dohodnúť na ďalšom záchrannom balíku a rozhodnúť, čo s neudržateľným dlhom," dodáva. Podľa Kazamiasa Grécko neprijme dočasné riešenie na pol roka, ale bude chcieť dostať úplný záchranný program.

Daniel Gros, riaditeľ z bruselského think tanku CEPS, prirovnáva Grécko k americkému Portoriku. Tento karibský ostrov je de facto súčasťou USA a dlhodobo sa trápi s dlhmi napriek tomu, že mu americká vláda finančne pomáha. Z tohto príkladu vidí dve poučenia. Po prvé, že pomoc a odpustenie dlhov môže spôsobiť dlhodobú závislosť krajiny od ďalších finančných injekcií. Po druhé, že ani ďalšia fiškálna a politická unifikácia Európy nemusí stačiť na odvrátenie ďalších dlhových kríz.

Jozef Ryník

Hospodrske noviny, 26.6.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards