Grécko zasa mieri ku dnu - stojí vôbec o záchranné koleso? (Aktuality.sk)

Podľa Martina Vlachynského v prípade vystúpenia Grécka by museli členské štáty poskytnúť peniaze na pokrytie týchto strát do dočasného eurovalu, povedal pre Aktuality.sk dňa 12.2.2015.

Grécko zasa mieri ku dnu - stojí vôbec o záchranné koleso? (Aktuality.sk)

Grécko sa opäť potáca na príliš tenkom ľade – je v situácii, v akej už bolo v roku 2012. Bankrot krajiny spod Olympu je zasa na pretrase. Bol by odchod Grécka z eurozóny katastrofou?

„Neexistuje žiadny konkrétny plán, ktorý by bol na stole,“ nechal sa včera počuť európsky komisár pre ekonomiku Pierre Moscovici pre agentúru Reuters. Situácia je teda nejasná. Grécko by malo splniť to, k čomu sa zaviazalo v minulosti a to – tvrdé úsporné opatrenia a predĺženie záchranného programu.

Kabinet premiéra Alexisa Tsiprasa má však tomto čase všetky tromfy v rukách a sebavedomia na rozdávanie – teší sa veľkej podpory zo strany obyvateľov. Nateraz je teda všetko v rovine úvah vo vzťahu k Európskej únii a eurozóne – hovorí sa o vzájomnom kompromise, vďaka ktorému by sa získal čas na určenie nových podmienok riešenia gréckeho dlhu.

Grécko von z eurozóny? Agentúra tvrdí, že únia by to zvládla

Mimochodom, odchod Grécka z menovej únie by eurozóna už dokázala zvládnuť, tvrdí napríklad ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P).

Hlavný analytik ratingovej agentúry Standard & Poor's (S&P) Moritz Krämer pre nemcký denník Börsen-Zeitung najnovšie uviedol, že ak by sa museli peniaze požičané Aténam odpísať, nemalo by to žiaden negatívny vplyv na úverovú bonitu veriteľov.

Taktiež poznamenal, že napríklad Nemecko muselo dať viac peňazí na záchranu domácich bánk, než by bola celková strata v súvislosti s gréckym záchranným programom.

Podľa Krämera je tiež prehnané varovanie Atén, že v prípade vystúpenie Grécka z eurozóny sa menová únia rozpadne ako domček z kariet. Nebezpečenstvo nákazy nie je také veľké. „Grécko je z pohľadu hospodárskej sily slabé.“ Krämer dodal, že ani väzby krajiny so zvyškom eurozóny nie sú nijako silné.

Ničivé následky

Naopak, pre Grécko by mal odchod z eurozóny ničivé následky, varoval analytik S&P.

„Obyvatelia by museli ešte raz absolvovať odriekanie, o ktorom si mysleli, že už ho majú za sebou.“ Grécko je vysoko závislé od dovozu. V prípade vystúpenia z menovej únie by Atény bez úverov nedokázali financovať dovoz energií, potravín ani medicínskych tovarov, dodal Krämer.

Keďže situácia ohľadom vyjednávania je stále viac a viac nejasná, pravdepodobnosť, že Atény nakoniec opustia eurozónu, rastie. Aj tento krok by však mohol mať viacero scenárov. Analytici pre Aktuality.sk odhadli tri možné varianty, za akých podmienok a s akými následkami táto zadĺžená krajina sa zbaví spoločnej európskej meny.

Koľko nás to bude stáť?

Podľa analytika inštitútu INESS Martina Vlachynského v prípade vystúpenia Grécka by museli členské štáty poskytnúť peniaze na pokrytie týchto strát do dočasného eurovalu (EFSF). Naše garancie sú už zarátané v dlhu Slovenska, avšak tie peniaze by sme museli aj reálne získať buď si ich požičať, alebo zaplatiť napríklad privatizáciou Telekomu. Cez EFSF garantujeme Grécku 1,5 miliardy eur.

Spolu s nevyužitou kapacitou sú naše celkové garancie v dočasnom eurovale na úrovni 7,72 miliardy eur. Okrem gréckej pôžičky ručíme z tohto mechanizmu ešte za írske a portugalské úvery v hodnote 180 miliónov, respektíve 260 miliónov eur.

Okrem toho sme do trvalého eurovalu (ESM) vložili hotovostný kapitál 659 miliónov eur a v prípade potreby je Slovensko povinné doplniť až na 5,768 miliardy eur. Z tohto záchranného mechanizmu si zatiaľ požičali len Španieli a Cyperčania. V hre tak máme zatiaľ približne 360 miliónov eur.

Celkovo by na gréckom zbavení sa eura najviac prerobili krajiny platiace spoločnou menou. Ako odhadol analytik  X-Trade Brokers Kamil Boros, v prípade „Grexitu“ by nová grécka mena oslabila  na úroveň 2:1 a odpísanie gréckeho dlhu by predstavovalo 75 percent.

V takom prípade by euroval prišiel o zhruba 105 miliárd eur,  krajiny eurozóny, ktoré Grécku požičali skrz bilaterálne pôžičky, o 40 miliárd eur, ECB a finančný sektor o niečo viac ako 20 miliárd každý.

„Najviac teda utrpia krajiny eurozóny. Tie síce majú pôžičky Grécku a aj garancie EFSF započítané v dlhu, určite ich nepoteší, že späť uvidia len časť peňazí. Pre finančný sektor prípadná strata 20 miliárd nebude obrovská. Navyše predpokladám, že značnú časť gréckych dlhopisov nevlastnia banky, ale špekulatívne fondy, ktorých straty nebudú systémovo významné,“ dodal Boros.

Jediná krajina, ktorá to môže čiastočne pocítiť je opäť Cyprus. Podľa posledného záťažového testovania vykázali štatisticky významnejšiu expozíciu voči Grécku len cyperské banky. Avšak situácia je oveľa lepšia než pred prvou reštrukturalizáciou gréckeho dlhu, preto by to pre Cyprus nemusela byť neprekonateľná ťarcha. 

Martin Odkladal, Andrea Mačošková, Václav Bobáň

Aktuality.sk, 12.2.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards