V byrokracii sme sa dostali k špičke (Hospodárske noviny)

Úspory ESO nie sú podložené analýzami a reálny dosah bude možné zmerať až po ich realizácii, povedal pre Hospodárske noviny 30.1.2015 Radovan Ďurana.

V byrokracii sme sa dostali k špičke (Hospodárske noviny)

        
        News       
   
        Sources       
   
        My EMIS       
News
Email         Email                 Export         Print Article         Print
Add to Alerts         Add to MyDocuments
Back
Similar Articles
Translate
V byrokracii sme sa dostali k špičke
Publication: Hospodarske noviny
Provider: Mafra
January 30, 2015

Teplé miestečko vo verejnej správe je pre Slovákov ešte stále atraktívne. Každý rok sa stovky až tisíce ľudí snažia pretlačiť na úrady či inštitúcie a zabezpečiť si tak stabilné zamestnanie. A aj to je dôvod, prečo možno Slovensko považovať za krajinu úradníkov. Podľa údajov za rok 2013 sme ich v prepočte na tisíc obyvateľov mali až 37. Vo vyššom pomere ich v Európe eviduje len Luxembursko. V rebríčku sme predbehli dokonca aj takých byrokratických šampiónov, akými sú Grécko či Francúzsko. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnila Medzinárodná organizácia práce. Ide o špecializovanú agentúru OSN, zaoberajúcu sa prácou.

A čo ESO?
"Tie tlaky na prijímanie ľudí do verejnej správy tu v súčasnosti sú," tvrdí šéf Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. A to nielen preto, že práca je tu istejšia. Štátu sa totiž nestane, že príde o zákazky ako firma. K atraktívnosti úradom pomáhajú aj platy. Mnohí ľudia ich považujú za pomerne vysoké. A to najmä tí, ktorí žijú v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde väčšina ľudí pracuje len za minimum. Pre Bratislavčanov sú tabuľkové platy zase, naopak, prinízke.

Štatistika podľa odborníkov teda len potvrdzuje to, o čom sa na Slovensku hovorí už roky. Naša verejná správa nie je dostatočne výkonná. "To sa dá dosiahnuť odchodom menej výkonných ľudí a využitím nasporených peňazí na zvýšenie platov tým ostaným. Správa by tak bola atraktívnejšia pre ľudí, ktorí vedia ponúknuť vyššiu pridanú hodnotu," tvrdí šéf Inštitútu INEKO Peter Goliaš.

Koniec byrokracii a dlhým radom na úradoch mala urobiť reforma štátnej správy ESO. Tú pred viac ako dvoma rokmi pripravilo ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Plán bol jednoduchý - viaceré úrady sa mali zlúčiť a zmeniť svoje fungovanie. Či sa rezortu podarilo úplne naplniť svoje plány, nateraz nie je možné povedať. Rezort vnútra totiž v súčasnosti nevie, koľko ľudí v rámci reformy prišlo o prácu. Podrobné dáta budú známe až v polovici februára - odkázal tlačový odbor ministerstva.

Pravidelné kontroly nie sú
Na jednej strane tak stojí očakávanie vlády a na druhej skepsa odborníkov. Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu totiž ESO nemohlo v prvom roku priniesť veľké úspory a masívnejšie prepúšťanie. Neodrazilo sa to na rozpočte a šetrenie nevidno ani v plánovaných výdavkoch na ďalšie roky.

Status "príliš veľa úradníkov" by podľa Páleníka nebol problém, ak by naozaj pracovali efektívne a ak by úrady ľudí nezaťažovali zbytočnou byrokraciou.
Okrem plošných zmien je podľa odborníkov riešením aj takzvaný personálny audit. Ten si však ministerstvá pravidelne nerobia. Napríklad taký rezort financií sa k nemu naposledy odhodlal v roku 2008. Ako ďalej dodáva jeho tlačový odbor - aj na základe auditu sa ministerstvo snaží zmeniť svoje fungovanie. Rezort však neodpovedal na otázku, či sa mu vďaka snahe o zmenu podarilo ušetriť konkrétne sumy. Podľa Goliaša by štátne inštitúcie mali svoje fungovanie vyhodnocovať pravidelne.

Brusel vidí reformu ESO inak
Jedna z najväčších reforiem verejnej správy nevyvoláva vo svete veľkú dôveru. Európska komisia ju už vlani označila za riskantnú. "Sú tam isté riziká realizácie. Preto sa nepredpokladá, že tieto opatrenia budú mať dosah na verejné financie podľa odhadov vlády," opakovala komisia vo viacerých zverejnených správach. V preklade - vďaka reforme štát ušetrí menej, ako naplánovalo ministerstvo vnútra na čele s Robertom Kaliňákom. Vláda však svojmu rozpočtu verí. Napríklad spomínané ESO, teda zlučovanie úradov, jej v minulom roku malo priniesť do rozpočtu viac ako tristo miliónov eur. Podobne nedôverčiví ako Brusel sú však k reforme aj odborníci. "Úspory ESO nie sú podložené analýzami a reálny dosah bude možné zmerať až po ich realizácii," povedal pred časom analytik INESS Radovan Ďurana. Okrem toho zmeny, vďaka ktorým by chcela vláda ušetriť, sú podľa odborníkov opísané príliš nejednoznačne. V praxi tak podľa prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža nie je možné presne vypočítať, akú úsporu zlučovanie úradov prinesie. Rezort vnútra sa však bráni. Tvrdí, že doteraz znížili počet pracovných miest o 550 a škrtnúť chcú v blízkom čase ďalších 400 miest.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 30.1.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards